Písmo:A^-|A⁺00

Pochádza z Kalifornie a jeho predkovia boli pravými americkými farmármi. Rýchle kone, divoké býky, stáda dobytka, no hlavne ťažká práca na ranči sprevádzali jeho detstvo. V tomto období ho však začal fascinovať svet. Už ako pätnásťročný odišiel z domu. Cestoval po rozľahlých spojených štátoch, neskôr navštívil Mexiko, Nikaraguu, či Guatemalu. Keď mal devätnásť, zamieril do Južnej Ameriky. A neskôr do celého sveta. Dnes, ako 59- ročný, svetaskúsený človek sa usadil v Trnave, kde píše svoje knihy. Za mlákou toho veľa o Slovensku nevedia „Veľa Američanov ani netuší, kde sa Slovensko nachádza. Spojeným štátom vládnu médiá, ktoré informujú o jednotlivých krajinách iba vtedy, keď tam figuruje Američan. Naša kultúra je zložitá a bude veľmi ťažké ju zmeniť. Je totiž ovládaná televíziou,“ tvrdí. On sám sa o Slovensku dozvedel prostredníctvom svojich priateľov. Po prvýkrát zavítal na Slovensko v roku 1991, keď v Bratislave na istej výstave prezentoval svoje umenie, bronzové portréty. Metropola sa mu však vtedy veľmi nepáčila. Neskôr navštívil aj Banskú Bystricu a vtedy si uvedomil, že Slovensko je krásna krajina, v ktorej by chcel žiť. Zostávalo mu iba rozhodnúť sa, kde presne. „Trenčín je pekné mesto, ale plné turistov. Jedného dňa som navštívil Trnavu a hneď ma zaujala. Pútavá história, dobrí ľudia, univerzitné mesto, križovatka obchodných ciest, či mestské hradby, ktoré ju ochránili pred Turkami. Dôvodov bolo viacero,“ skonštatoval. Momentálne tu žije už jedenásť mesiacov a s trnavským rozhodnutím je dodnes spokojný. Ach tá slovenčina, je to snáď najťažší jazyk Pán Shepperd ovláda približne dvadsať jazykov, vrátane kmeňových. No slovenčina mu robí najväčšie ťažkosti. „Naučiť sa jazyk znamená niekam vycestovať, žiť s miestnymi ľuďmi, komunikovať s nimi, čítať knižky. V jednom kmeni v juhoamerickej džungli majú slovo, ktoré má až tri protichodné výrazy. Môže znamenať červený kvet, lepra, alebo som hladný. Rozhodujúca je intonácia akou ho vyslovíte. Verte mi, slovenčina je však oveľa ťažšia,“ uviedol. Veľa času trávi mimo svojho bytu. Rád si sadne napríklad na trnavské námestie a počúva ľudí. Síce im nerozumie, ale načúva jemným melódiám jazyka. „Ale slovenská gramatika, to je hotový horor. S ničím tak zložitým som sa ešte nestretol.“ V boji s našim jazykom však vytrvalo pokračuje napríklad aj doučovaním. „Takmer všetci tunajší priatelia sú Slováci, preto sa neustále zdokonaľujem.“ Okrem klasických pozdravov, ovláda aj zdvorilostné frázy a vetu: Ja nie som dedo mráz. Vďaka svojej veľkej brade ho totiž veľa tunajších detí zaňho považuje. Tu chcem ostať už navždy „Trnava nie je až natoľko turisticky známa a žijú tu veľmi ústretoví, milí ľudia. Keď sa chcem na ulici na niečo spýtať, žiadny problém. Človek sa jednoducho zastaví a snaží sa mi pomôcť. V Bratislave si vás nikto ani len nevšimne. Preto práve tu chcem ostať navždy.“ Všetci sa ho však pýtajú prečo? Veď väčšina ľudí ide práve opačným smerom. Do Ameriky. „Niektorí ľudia si o mne myslia, že pred niečím utekám alebo, že mám problémy so zákonom. Ja som si to tu však zamiloval.“ Trnavu považuje za veľmi inšpiratívne miesto, zatiaľ ešte nie príliš poznačenú materializmom. Za ten čas, čo tu žije napísal už päť kníh a na ďalšej pracuje. „Momentálne píšem knihy. Je to činnosť, ktorú môžete robiť kdekoľvek na svete. Práve tu som však našiel silný zdroj,“ prezradil. Okrem písania kníh z oblasti histórie, antropológie, lingvistiky či sci-fi spieva v známom trnavskom spevokole Bradlan a taktiež v speváckom zbore v Zavare. Je vášnivým hráčom šachu, medzi jeho koníčky patrí lukostreľba a šerm. Rád sa túla aj po trnavskom okolí. Karpatské chrbty sú mu dôverne známe. A nielen tie. Navštívil aj Považský Inovec, či Vysoké Tatry. „Slovensko je síce malá, ale za to veľmi rozmanitá krajina. Okrem oceánu tu nájdem snáď všetko. Hory, lesy i nížiny. A ľudia tam vonku, mimo Európy o nej vôbec nevedia. A keď im nikto nepomôže, aby sa o nej nejako dozvedeli, tak nikdy nezistia, aká je to krajina. Preto v mojich knižkách čerpám výlučne poznatky, ktoré som nadobudol práve tu. Vychádzajú z tunajších tradícií, zvykov, obyčají, ale i konkrétnych historických okolností. Svet potrebuje, aby sa o Slovensku dozvedel,“ prezradil na záver. Najviac si obľúbil skalický trdelník Ako syn farmára jedával zvyčajne iba hovädzie mäso. Počas svojich dobrodružných ciest po svete sa však stretol s rôznymi inými formami potravy. „To čo niekde hubia ako škodcov inde považujú za zdroj svojej obživy.“ Našu krajinu si čo do výberu potravín veľmi pochvaľuje. Množstvo syrov, omáčok, zeleniny. No najviac sa teší čerstvému chlebu, ktorý si denne môže v obchode bežne kúpiť. „Je tu úžasná zmrzlina, v každej cukrárni snáď iná. A najviac milujem to sladké, čo kúpite na jarmoku. Namotajú to drevenú paličku, opekajú nad ohňom a potom posypú cukrom. Vyzerá to ako chleba s dierou vo vnútri,“ opisoval pochúťku. PETER BRIŠKA_novy_riadok_