Písmo:A^-|A⁺00

Tatranský Kriváň, vysoký 2494 metrov, dominuje nad hornoliptovskou kotlinou a je považovaný za vrchol s najkrajšími výhľadmi nielen na Tatry. . Vedie naň modro značkovaný chodník od Jamského plesa a zelený od Troch studničiek. Medzi prvými poznávateľmi Kriváňa boli liptovskí baníci, ktorí na jeho svahoch ťažili zlato, antimón a cín už koncom 15. storočia. Prví boli na Kriváni kňaz, baníci a lovci kamzíkov V súvislosti s baňami bol zaznamenaný aj prvý výstup na Kriváň. Pred 235 rokmi, štvrtého augusta 1773, naň vystúpil Jonas Andrej Czirbes, spišskonovoveský evanjelický kňaz a banský podnikateľ, ktorý sa vybral skontrolovať prácu svojich baníkov. V roku 1788 na Kriváň vyrazil kartograf Karol Brixen v sprievode stoličného inžiniera, dvoch vojakov a niekoľkých lovcov kamzíkov. Na vrchole našli hlinený hrniec, do ktorého boli vyryté mená niekoľkých lovcov kamzíkov. Pripísali naň aj svoje mená. V nasledujúcich rokoch vystúpili na Kriváň viacerí zahraniční učenci a vedci a v roku 1840 aj saský kráľ Friedrich August II. V časoch poroby, sociálnej neistoty a národnej neslobody sa Kriváň stal miestom schôdzok a národných výletov sloven-ských rodoľubov a národných buditeľov. V septembri 1835 vystúpil na Kriváň mikulášsky knihár a vlastenec G. F. Belopotocký spolu so šiestimi druhmi. Ženy boli dosť smelé, aby sa vznášali nad priepasťami Tradícia vlasteneckých, či národných výstupov na Kriváň bola však založená až 18. augusta 1841, keď na jeho vrchol vystúpil G. F. Belopotocký, tentokrát s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom, básnikom Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami. Výstup bol spojený s prípravou prvého slovenského časopisu Národnie novini. Štúr napísal: „V Liptove sme boli na Kriváni. Slabé je moje pero, aby som vám to opísal. Bolo nás mnoho i vlastenky. Pomyslite si, nad tými hroznými, strmými, niekoľko sto siah hlbokými priepasťami boli ženy dosť smelé, aby sa vznášali. To by iná od Slovanky nespravila. Ale veru, slovanská biela pleť má často bohatierskeho ducha." Druhú národnú vychádzku uskutočnili slovenskí vlastenci po zasadnutí Tatrína v Liptovskom Svätom Mikuláši v auguste 1844. Vtedy naň vystúpil aj Janko Kráľ a Janko Francisci. Na vtedajšie pomery boli výstupy na Kriváň úctyhodnými a zriedkavými výkonmi. Po revolučných rokoch a pre-nasledovaní národovcov tradíciu výstupov na Kriváň oživil v roku pamätného Martinského memoranda v septembri 1861 Š. M. Daxner a Živena. V roku 1903 viedol výstup na Kriváň Kornel Stodola a v roku 1907 sa na ňom zúčastnil už staručký Andrej Kmeť. V roku 1912 viedol výstup na Kriváň Juraj Janoška st. Prvý povojnový výstup na Kriváň uskutočnili začiatkom septembra 1919 členovia Tatranského spolku turistického pod vedením Miloša Janošku. Postupne sa výstupy stávali turistickými a strácali národný charakter. Ten nadobudli opäť až počas slovenského štátu zásluhou Ústredia klubu slovenských turistov a lyžiarov. Po druhej svetovej vojne nastala vo výstupoch na Kriváň desaťročná prestávka. Tradičné spoločné výstupy obnovil vtedajší Mestský národný výbor Vysoké Tatry 18. septembra 1955 v rámci Dní Tatier. Od roku 1958 účastníci dostávajú aj spomienkové výstupové odznaky. Prvý obnovený národný výstup v roku 1968 Spoločný výstup na Kriváň sa stal opäť národným v roku 1968 zásluhou nadšencov zo Starého Smokovca, Popradu, Liptovského Mikuláša a Matice slovenskej. V pôvodnom termíne 23. – 25. augusta sa výstup neuskutočnil pre vpád spojeneckých vojsk na naše územie. Uskutočnil sa však 27. a 28. septembra ako prvý obnovený národný výstup za účasti 1500 osôb. Odvtedy sa národné výstupy na Kriváň konajú každoročne, od roku 1990 s obmedzeným počtom účastníkov. V roku 1990 na Kriváň vystúpil aj Alexander Dubček, ktorý plánoval naň vyjsť v auguste 1968. Prišli však ruské tanky, a tak sa na Kriváň dostal až po 32 rokoch. Častým hosťom na Kriváni bol predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. V roku 1999 vystúpil na Kriváň aj vtedajší prezident Rudolf Schuster. IVAN BUBELÍNY

Článok pokračuje pod video reklamou