4. aug 2008 o 0:00
Archeológovia na Molpíre
Nový výskum haltštatského hradiska Molpír pri Smoleniciach doložil v malých zlomkoch nielen osídlenie v staršej dobe železnej, ale aj existenciu Keltov a Slovanov. V ďalšom roku chcú archeológovia toto nálezisko podrobnejšie preskúmať.
Cieľom archeologického výskumu na Molpíri je nájsť súvislosti, ktoré osvetlia spôsob života ľudí na tomto unikátnom hradisku. Niekoľkými sondami odkryli študenti archeológie z Nitry a Bratislavy kamenné podmurovky domov.
Na nich boli drevené koly a prútené výplety stien potreté mazanicou. Vďaka tomu, že časť stien sa zrútila do vnútra domu, sa zachovali ich zvyšky.
Sťažili im prácu hľadači pokladov
„Odoberáme uhlíkové vzorky, z ktorých vieme určiť, aké drevo sa v tom období používalo, aké rastliny a stromy tu rástli. To nám povie viacej o živote ľudí,“ hovorí vedúca výskumu Susanne Stegmann-Rajtárová z Archeologického ústavu v Nitre. V sonde našli aj pozostatky z keltského osídlenia.
Pomerne málo nálezov svedčí o tom, že pravdepodobne nešlo o dlhodobejší pobyt. No medzi obyvateľmi staršej doby železnej a Keltmi ostáva zatiaľ nevysvetlená medzera. Podľa Rajtárovej tu ľudia nebývali, ale presne to určí až ďalší prieskum. Archeológom sťažili prácu najmä hľadači pokladov, ktorí z Molpíra ukradli viac ako štyridsať percent pamiatok.
„Po detektoristoch sme našli množstvo stôp, sú tu jamy. V súčasnosti sme nadviazali spoluprácu s obecným úradom v Smoleniciach a chceme zvýšiť starostlivosť o hradisko,“ vysvetľuje.
V jamách našli detské lebky
V staršej dobe železnej obyvatelia Molpíra obchodovali s celou Európou. Kontakty smerovali cez Jablonický priesmyk do Čiech, Rakúska, ale aj Štajerska a Slovinska. „Hradisko podľahlo útokom cudzích nájazdníkov, ktorí prišli z oblasti Potisia a Sedmohradska.“ Prvý výskum na hradisku prebehol v rokoch 1963 až 1971. Nepodarilo sa preskúmať všetko, dokonca veľká časť nálezov nie je dodnes písomne spracovaná. Nový výskum poodhalí najmä to, či po likvidácii hradiska útočníkmi, ostali na Molpíri žiť ľudia. „Zachytili sme asi dva metre široký múr, ktorý by mohol súvisieť s menším priestorom v akropole. Do neho sa obyvatelia stiahli a istý čas existovali ďalej,“ konštatuje Rajtárová.
Uctievali mesiac a slnko
Najzaujímavejším miestom hradiska sú tri obetné jamy. Tie sa nachádzali medzi domami a archeológovia v nich našli detské lebky. Vtedajší ľudia uctievali slnko, mesiac a rôznych pohanských bohov. Svätyňa medzi domami slúžila ako kultové miesto, kde sa prinášali rozličné kruté obete.
(RAS)
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou