Písmo:A^-|A⁺00

Strážny hrad Dobrá Voda, ktorý takmer štyristo rokov chátral, začali opravovať mladí nadšenci po vedením archeológov a občianskeho združenia Renova. Rekonštrukčné práce naplánovali na niekoľko rokov dopredu. V súčasnosti sa snažia múry zakonzervovať a priestory hradu vyčistiť od náletovej zelene. Chcú zabrániť úplnému rozpadu „Vytvárame schody, zábradlia a upravujeme terén. Najväčšou úlohou je však hrad staticky zabezpečiť,“ povedal predseda združenia Martin Slezák. Medzi najkritickejšie miesta hradu patrí horné nádvorie, kde sú výrazne poškodené múry. „Cez múry pretekala voda, ktorá zamŕzala. Tým sa v stenách vytvorili diery. Naoko dobrý múr môže okamžite spadnúť.“ Preto začali zamurovávať vypadané kaverny. V zlom stave je aj jedna z dvoch veží. Hrozivo pôsobí najmä prasklina na stene hradnej dominanty a pomalé odkláňanie. „V najbližšej dobe ju podmurujeme, čím zabránime jej spadnutiu. Obe veže sú viditeľné z veľkej diaľky a sú charakteristickým znakom hradu. Novú podobu hrad nedostane Napriek tomu, že dobrovodský hrad patrí medzi najzachovalejšie zrúcaniny na Slovensku, podľa statikov jeho prognóza nie je príliš optimistická. Bez zásahu človeka a zakonzervovania by vydržal stáť najviac dvadsať rokov. „Posledných päť rokov sú veľké úbytky muriva na stenách. Našou prácou zánik hradu oddialime asi o sto rokov,“ pripomína. Aktivisti združenia neplánujú dať hradu podobu, akú má na historických rytinách. V spolupráci s občianskym združením Hrad Dobrá Voda, ktoré ho má v prenájme na dvadsaťpäť rokov, ho chcú zachovať ako zrúcaninu pre ďalšie generácie.. „Vrátiť mu pôvodnú podobu je takmer nemožné, pretože presne nevieme ako hrad vyzeral. Množstvo pripomienok majú najmä pamiatkári,“ dodal Slezák. Tresty vykonával hradný kat Dobrovodský hrad začal chátrať po tom, čo do neho v roku 1762 udrel blesk a takmer celý vyhorel. Opustila ho posádka a spustol. Jeho múry ohrozovali aj zemetrasenia. „Nevýhodou lokality Dobrá Voda je, že sa nachádza v seizmickom centre, čo takisto spôsobuje úbytok muriva,“ hovorí archeologička Ivana Kvetánová. V hornom hrade začali s prvou archeologickou sondou a zároveň čistením zaneseného odtokového žľabu. Z nádvoria hradu nielen odvádzal dažďovú vodu, ale slúžil aj ako výlevka pre odpad. „Je možné, že tu nájdeme nejakú mincu alebo prsteň. Dôležité je, aby opäť začal žľab odvádzať vodu a múry nevlhli.“ Záchranári aj archeológovia by chceli najprv opraviť celé stredné nádvorie, potom sa presunú do horných častí hradu. Hrad bol počas svojej existencie svedkom rôznych útokov, vrážd a násilností. Od začiatku 17. storočia pustol, neskôr vyhorel. Chvíľu slúžili jeho priestory ako väzenie. Tresty vykonával hradný kat. O obnovu panstva Dobrá Voda sa pokúsil na prelome 19. a 20. storočia mladý gróf Jozef Pálfy. Do opráv schátralého hradu však neinvestoval ani korunu.⋌(RAS)

Článok pokračuje pod video reklamou