Je tomu iba zopár týždňov, čo najstarší trnavský turistický oddiel Spartak Trnava pripravil pre trnavskú turistickú verejnosť 32. ročník putovania Po hradoch a zámkoch Malých Karpát.
21. júl 2008 o 0:00
Aby ste mohli odoberať príspevky tohto autora, musíte byť prihlásený:
Prihlásiť|Registrovať
Za tie roky stalo sa ich doslova erbovým podujatím. Nájdu si tam svoje trasy aj tí nároční turisti, no známe je aj tým, že zároveň má rodinný charakter. Nie je však jediným v ich celoročnom turistickom programe. Ten, len tak mimochodom, obsahuje množstvo ako peších, tak aj cykloturistických túr, túr malokarpatských, po Slovensku, blízkom i vzdialenejšom zahraničí. Jeho vyše stovky aktívnych členov (momentálne je ich do 130) má si teda z čoho vybrať. Teraz, už po desiaty raz sa ale uskutočňuje aj trocha mimoriadny turistický pochod, ktorého zúčastniť sa považujú všetci, čo majú troška času, za potrebné.
Je ním Memoriál Pavla Poláčka, pomenovaný podľa jedného zo zakladateľov spartakovského turistického oddielu v roku 1976, nadšeného a spoľahlivého organizátora, no i realizátora mnohých klubových turistických ciest, ktorý zomrel v roku 1999. Trasa Memoriálu vedie aj malokarpatskou krasovou dolinou, či skôr tiesňavou Hlboča, známou jediným malokarpatským vodopádom, aj keď nie celoročným a okolo, Smoleničanmi pred desaťročiami vybudovanej, lesnej kaplnky Panny Márie Lurdskej. Každý, kto šiel okolo si istotne pamätá množstvo votívnych tabuliek za pomoc i ochranu a práve tu zaviedli trnavskí turisti, dúfajme tradícii, v podobe spomienky na svojich, už mŕtvych členov.
Tabuľku, síce bez mien, na pamiatku turistom, nežijúcim členom KST Spartak Trnava, ktorých je už 21, tam umiestnili 23. júna 2001. A práve pri nej sa odvtedy každoročne zastavujú počas pochodu v rámci Memoriálu Pavla Poláčka cestou na Sokolské chaty, kde si spomenú na tohto svojho člena pri jeho chatke.
Zatiaľ je pri „Panenke Márii“ táto spartakovská tabuľka jediná. Okolo však prechádza nemálo turistov, táborníkov, trampov i lezcov a v každej komunite je už za tie roky nemálo „odišlých“ na nebeské túry. Možno by stálo za to, aj im tam nájsť miesto pre pamätnú tabuľku. Nemusel by to byť práve malokarpatský symbolický cintorín, ale takéto spoločné pietne miesto by mohlo trvalo pripomínať tých, s ktorými sme kedysi prírodou putovávali neraz i cestou necestou.
(JDK)
Článok pokračuje pod video reklamou
Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom
Váš e-mail bol úspešne zaregistrovaný. Aktivujte si odber správ kliknutím na odkaz, ktorý sme vám poslali e-mailom.
