Strážny hrad Tematín leží v ruinách a zabúda na minulosť

Ruiny strážneho hradu chátrajú. Pred tristo rokmi vyhodili HRADNÉ MÚRY TEMATÍNA do vzduchu vyhodili cisárski vojaci. Chceli tak zabrániť ďalším kuruckým povstaniam. Majiteľ hradu utiekol do Poľska, až do jeho príchodu ho malstrážiť lesník Jozef Sekerka.

Na mieste, kde sa dnes nachádzajú zrúcaniny hradu sa vybudovali Slovania hradisko. Z kopca mali výborný výhľad na krajinu. Pod ním sa nachádzal brod cez rieku Váh. Už vtedy malo toto územie veľmi dôležitú úlohu – vydávalo signály o blížiacom sa nebezpečenstve. Zároveň však aj strážilo obchodnú cestu, ktorá viedla Považím. Hrad tu pravdepodobne vznikol po mongolských vpádoch do Uhorska v roku 1242. Odvtedy jeho obyvatelia upozorňovali svetelnými aj zvukovými signálmi hrady Beckov, Čachtice a Trenčín na vojenské útoky. Signál vydávali pomocou hlásnej tráby, ktorá sa zachovala a dnes sa nachádza v depozitári Balneologického múzea v Piešťanoch. „Či tu bolo veľkomoravské hradisko nám ukáže až archeologický prieskum. Pomenovanie Tematín však na to odkazuje,“ hovorí Roman Pomajbo z obce Modrová, ktorý je zakladateľom Združenia pre záchranu hradu Tematín. Maďarskí historici si chceli hrad privlastniť, tvrdili, že jeho názov pochádza od slova temeto, čo je v preklade cintorín. Hrad však neslúžil ako pohrebisko, ale na ochranu horských priesmykov. Po prvýkrát sa pokúsil dobyť kráľ Belo IV., neúspešne. Útok odrazil vtedajší majiteľ Michal, ktorý ho neskôr dostal za vernosť panovníkovi Štefanovi V. Vojaci hrad vyhodili do vzduchu Začiatkom 14. storočia sa celé Považie dostalo do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho. Ovládal aj Tematín. „Po jeho smrti ho dostal Vavrinec Tóth, ktorý bol pradedo rodu Uljakovcov. Tematín získal za zásluhy vo výprave proti Benátkam vo vojne o neapolské dedičstvo,“ vysvetľuje Pomajbo. Počas bojov zachránil kráľovi Ladislavovi I. život. Tematín potom zdedili Tóthovi synovia. „Neskôr ho získali Turzovci. Jeden z nich mal za ženu Šintavskú bosorku.“ História hradu sa končí Berčényovcami. Tí boli zapletení do stavovských povstaní. Mikuláš Berčény bol druhým najdôležitejším vojakom Rákociho. Po prehratej bitke pri Trenčíne, utiekol pred cisárskymi vojskami na Tematín a odtiaľ do Poľska. Hrad nechali zbúrať, do vzduchu vyhodili hradné múry. Istý čas údajne slúžili priestory hradu ako väzenie. Zatiaľ sa o tom žiadne písomné doklady nenašli, zachovaná je len ústna tradícia. nevie sa, kto tu bol väznený ani prečo. Pod hradom sa však nachádzajú pivničné priestory, ktoré okrem skladu potravín mohli slúžiť aj ako väznica. Strážca dodnes hrad neopustil Berčéniovci začali koncom 17. storočia stavať nové sídlo v Brunovciach. Do kaštieľa si preniesli takmer všetok hradný inventár. Aj preto, keď sem po troch dňoch obliehania vtrhli cisárski vojaci, nenašli v jeho útrobách nič. Zmizli aj tri delá, ktoré sa na hrade nachádzali. „Po spustošení hradu tu ostal jeden strážca, ktorý bdel nad ruinami. Keď Berčéni utekal do Poľska, prikázal svojmu hájnikovi Jankovi Sekerkovi, aby hrad strážil až kým sa nevráti.“ Vraj sa po zotmení dodnes potuluje okolo zrúcanín s veľkým čiernym psom, ktorý smutne zavýja. Neoverené udalosti, zápisy z kroniky „V minulosti tu asi prebývali istú dobu kočovní cigáni. Tí mali zvyšky hradu podpáliť. Táto informácia takisto nie je nikde zapísaná, ale možno je to pravda,“ upozorňuje Jozef Radošinský, ktorý sa venuje histórii hradu. V kronike obce Lúka je záznam o miestnom obyvateľovi, ktorý si z ruín priviezol kamene na stavbu domu. Použil ich na stenu, no v noci ho chodil niekto strašiť. Kamene odviezol späť na hrad a čary prestali. Cesta poslednej záchrany Či Tematín mal svoju únikovú podzemnú chodbu zatiaľ nikto nedokázal. Podľa Pomajba existuje záznam a nákres takejto chodby. Môže však súvisieť s jaskyňami a skalnými útvarmi, ktoré sa v okolí nachádzajú. „Podzemné priestory pod hradom sú zasypané, ešte pred štyridsiatimi rokmi tu bolo vidieť schody, ktoré viedli do pivníc,“ vysvetľuje Pomajbo. Hrobky sa podľa neho pod hradom nenachádzajú. Nie sú záznamy ani o tom, že na hrade bola studňa. Vodu museli obyvatelia zbierať do záchytných nádob počas dažďov. V Hradčanskej kotline sa však nachádza prameň, odkiaľ takisto nosili vodu. „V Hrádku žili grófski lesníci, ktorí si informáciu o studničke predávali z generácie na generáciu,“ doplňuje Pomajbo. Chceli mať z neho modernú pevnosť Počas celej existencie Tematín je majitelia neustále prestavovali. Snažili sa zdokonaliť jeho obranný systém. Počas tureckých útokov sa tu skrývali Berčéniovci. Na pamiatku Mikuláša Berčéniho, ktorý sa na hrade narodil, osadili v roku 1909 na hlavnú bránu pamätnú tabuľu s nápisom v maďarčine. „Dal ju sem Imrich mednyanský, zapísal sem údaje o narodení, ale aj Berčéniho životné heslo,“ pripomína Radošinský. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 ju ľudia zničili. Jej úlomky sú stratené v hradnej priekope. Posledná majiteľka odišla do Viedne Posledným vlastníkom hradu bola Ilona Hardeggová-Erdedyová, ktorá pochádzala z Hlohovca. Žila v kaštieli v Lúke a po vojne utiekla do Viedne aj so svojim synom Imrem. Jej druhý syn Maximilián bol prvým automobilovým pretekárom v Piešťnoch. zahynul pri dopravnej nehode. „Ilona zomrela vo Viedni, kde je aj pochovaná v rodinnej hrobke pri svojom manželovi,“ dodáva Radošinský. Tematín po roku 1948 prevzal do svojich rúk štát. Nedávno zavítali do obce Hrádok a Lúka potomkovia Berčéniovcov, ktorí sa pýtali na vlastnícke vzťahy. „Odišli a žiadny kontakt nám neostal, vraj chceli hrad späť,“ dodal Pomajbo. Zrúcaninu Tematínu plánuje združenie pre jeho obnovu dať do pôvodného stavu a vybudovať tu múzeum. RASŤO PIOVARČI