21. júl 2008 o 0:00
KRAJINA ÚSMEVOV, AKO MNOHÍ THAJSKO NAZÝVAJÚ, JE RAJOM PRE TURISTOV. NÍZKE CENY, KRÁSNE PAMIATKY, BOHATÁ KULTÚRA A BUDHIZMUS
Trnavčan Marek Slobodník (28) vyštudoval fakultu Chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. V rámci dennej formy doktorantského štúdia sa mu naskytla možnosť polročného študijného pobytu v Bangkoku, hlavnom meste Thajska. Ako prezradil, nevá
Thajsko je konštitučnou monarchiou, hlavou štátu je kráľ a drvivá väčšina Thajčanov vyznáva budhizmus.
Zo svetových náboženstiev je tam zastúpený aj islam a necelým percentom sa na religióznom zložení krajiny podieľa aj kresťanstvo.
Nonstop let priamo z Viedne
Všetko to začalo minulý rok vo februári. Priamy let z Viedne do hlavného mesta Bangkoku trval približne desať hodín a o pol šiestej ráno miestneho času pristál na novopostavenom letisku. Všetko bolo normálne, až na počasie.
Zatiaľ čo na Slovensku práve vrcholilo zimné obdobie, v Thajsku panovalo tridsať stupňov od skorého rána. „Trvalo mi približne týždeň, kým som sa aklimatizoval. Je tu veľmi vlhko a na moje prekvapenie sa tam dosť skoro stmievalo, už o pol siedmej večer. Na hluk a prehustenú dopravu, ktorú si našinec nevie ani predstaviť, sa zvyknúť jednoducho nedá,“ zaspomínal Marek.
Po zvítaní a zoznámení sa so študentmi, pedagógmi a univerzitou si po 27 hodinách vyčerpávajúcej cesty z rodnej Trnavy do ďalekého Bangkoku šiel ľahnúť. Čakalo ho polročné „spoznávanie“ magického Thajska, ktoré v ňom zanechalo stopy až dodnes.
Budhizmus vládne krajine
Náboženstvo sa v Thajsku udomácnilo približne v 12. storočí. Ľudia si rýchlo osvojili jeho základné princípy, medzi ktoré patria úcta k životu, pokora, viera v kolobeh života a v konanie dobrých skutkov. Aj preto si Thajsko vyslúžilo prívlastok Krajina úsmevov.
„Prvé prikázanie budhizmu- nezabiješ tu všeobecne platí. Z toho dôvodu tam mačky, psy, či iné domáce zvieratá umierajú na starobu. Výnimku tvoria iba kurence a ošípané kvôli konzumácii. Prevažne v chudobných štvrtiach Bangkoku a na vidieku som preto často stretával túlajúce sa zvieratá.“
Prvé kontakty s miestnymi obyvateľmi
„Thajčania sú veľmi milí a otvorení ľudia. Môj prvý dojem bol jednoznačne pozitívny. A tak to cítim až doteraz. Majú síce na európske pomery podstatne ľahostajnejší prístup k životu, ale to viac-menej pramení z ich majoritného náboženstva- budhizmu,“ uviedol.
Veľkým problémom pre tamojších, najmä starších ľudí je komunikácia s cudzincami. Thajčina je náročný jazyk, jeho slabičné písmo má indické korene a skladá sa väčšinou z kreslených znakov. „Keď som chcel cestovať po krajine, alebo iba na univerzitu, zopár týchto znakov som sa musel naučiť. Prevažne starší ľudia a obyvatelia vidieka majú len chabé základy angličtiny. Je to problém celej Ázie.“
V tejto časti sveta je celkový nedostatok anglicky hovoriacich učiteľov. „Ak sa aj naučia tento cudzí jazyk, ďalšie ťažkosti nastanú s ich výslovnosťou. Sem-tam ich preto bolo veľmi ťažké pochopiť.“
Thajčania sa pri lúčení nebozkávajú, ani neobjímajú
Zaujímavosťou je, že Thajčania si napriek zjavnej zdvorilosti zachovávajú vždy určitý odstup. „Keď sa miestni obyvatelia lúčili na letisku, nebozkávali sa na rozlúčku, ba dokonca sa ani neobjali. Len si tak navzájom zamávali.“ Medzi ďalšie evidentné odstupy patrí aj vzťah medzi mužom a ženou, či muž- cudzinec a domáci. Po určitom čase si však našiel viacerých priateľov s ktorými podnikal nezabudnuteľné výlety po krajine. O nich sa dočítate v nasledujúcom čísle MY Trnavských novín.
⋌PETER BRIŠKA
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou