Písmo:A^-|A⁺00

V lete zbiera levanduľu Renáta Hudeková z Prievidze má záľubu v zbere levandúľ, ktoré majú liečivé účinky a pôsobia ako aromaterapia. „Levanduľa ukľudňuje nervovú sústavu, pôsobí priaznivo proti depresii a nespavosti. Vhodná je aj na vnútorné použitie. Vďaka horkastej chuti sa často pridáva k iným bylinkám, k mäte alebo medovke,“ hovorí zberateľka. Levanduľový čaj sa popíja po dobu dvoch týždňov, potom by si mal človek urobiť prestávku. „Levanduľu zbierame na poliach kosákom. Na Južnom Slovensku sa nachádza jediný pestovateľ,“prezradila nám pani Renáta. Pri zbere levandule treba podľa nej vystihnúť správnu dobu. „Väčšinou sa levanduľa zbiera koncom júna a začiatkom júla. Ak však prídu horúce letá, presunie sa zber aj na koniec mája,“ hovorí zberateľka. Najdôležitejšou časťou levandule je kvet, v ktorom je najviac sily a má krásnu omamnú vôňu. Kvetom sa plnia aj levanduľové vrecúška. Tie sú účinné proti moliam a krásne z nich vonia bielizeň. Remeselník, ktorý vyrába fantáziu z nití „Moje hobby som nazval fantázia z nití. Tajomstvo tohto remesla spočíva v namotávaní farebných nití na klinčeky, ktoré sú natlčené na drevenej doštičke,“ hovorí Stanislav Smatana z okresu Bytča. Na výrobu každej doštičky používa remeselník päť strojov. Keď je doštička hotová, dvakrát ju nafarbí a vyznačí na nej námet. Podľa veľkosti námetu môže výroba trvať päť hodín, ale aj týždne. „Svoju dielňu mám doma a stále ju dopĺňam. Určite sa nenudím, pretože každá minúta je pre mňa vzácna. Námety vymýšľam sám a vôbec s tým nemám problém. Problém je skôr v tom, že deň má málo hodín,“ usmieva sa remeselník. Rezbár stvárňuje satiricky ľudí Málokto v Kežmarku nepozná umeleckého rezbára Cyrila Kocúrka, ktorý sa svojmu remeslu venuje od piatich rokov. Na práci ho najviac fascinuje drevo. Ako sám hovorí, drevo ešte nikoho nesklamalo, pretože je duté. Je autorom známeho Jóžina z Bážin, ktorého prezentoval na festivale v susedných Čechách. Momentálne sa Jóžin nachádza u neho na dvore. „V každom jednom človeku tkvie trochu Jožina a Keina. IQ však musí predstihnúť gény a zvíťaziť nad nimi,“ filozofuje známy rezbár. Jedným z jeho obľúbených námetov je satirické stvárňovanie ľudí. „Ako ma sklamú nejakí ľudia, najskôr si ich podám a potom ich satiricky stvárnim. Ani seba nepokladám za výnimku. V roku 1978 som vytvoril svoj autobiografický portrét, ktorý chceli na výstave v Smokovci za kúpiť za 80 tisíc dolárov,“ pochválil sa Kocúrek. To, ako vyzeralo jeho autobiografické dielo nám však neprezradil. Pokračuje v dlhoročnej tradícii Keď sme oslovili Otta Neumana z obce Štós, práve si obkresloval tvar noža, ktorý ho zaujal. Tvary nožov si však obvykle vymýšľam sám. „Od desiatich rokov som poľovníkom, správny poľovník musí mať vždy po ruke dobrý nôž,“ rozpráva Neuman a opisuje postup práce pri výrobe. Nôž si musí vždy najskôr obkresliť na tabuľu plechu. Z tabule ho potom vyreže a na rad prichádza brúsenie. Konečnou úpravou je leštenie zrkadlovým leskom a vmontovanie priečky s rukoväťou. Čepeľ remeselník vyrába z veľmi kvalitnej švédskej ocele. „Výrobe nožov sa venujem od detstva. V našej rodine je to veľká tradícia, už môj pradedo sa venoval tomuto remeslu,“ dodáva pyšne Otto Neuman. Kvôli remeslu pracuje aj sedem dní v týždni Andrej Kembrela, ktorí pochádza z Považskej Bystrice, sa svojmu remeslu venuje na plný úväzok. Už osem rokov sa zaoberá výrobou cínových panáčikov. „Pri tomto remesle je potrebná hlavne trpezlivosť, presnosť a pevná ruka. Príprava modelu je časovo náročná, stáva sa, že trvá aj niekoľko týždňov,“ hovorí Kemberla. Prvá vec, ktorú musí tento remeselník pripraviť, je model. Vyrába ho z modelárskeho tmelu, ktorý je podobný plastelíne. Keď je model hotový, pripraví si odtlačok zo silikónu, ktorý mu poslúži ako forma na vylievanie cínu. „Do odtlačku sa naleje cín a vychladne. Konečnou úpravou pri niektorých modeloch býva očistenie skalpelom. Ak pozostáva figúrka z viacerých dielov, musia sa do seba tieto diely ešte navŕtať. Maľovanie figúriek má na starosti moja manželka,“ rozpráva Andrej. Svoje výrobky predávajú najčastejšie na jarmokoch a šermiarskych podujatiach, kde je o ne veľký záujem. Okrem cínových panáčikov vyrábajú aj šperky. „Asi každý remeselník vie, že z remesla sa dá vyžiť, i keď niekedy pracujeme aj sedem dní v týždni. K remeslu musí mať človek vzťah, aby dokázal pracovať do noci a na druhý deň ísť predávať. Človek je však slobodnejší, pretože robí robotu, ktorá ho baví,“ dodáva hrdo remeselník Andrej. DARINA KVETANOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou