14. júl 2008 o 0:00
Trnavčania, kde ste všetci boli?
Som navždy pripútaný k invalidnému vozíku. A tiež som nevidiaci. No všímam si veci, ktoré iným nezriedka unikajú.
Zdala sa vám moja otázka podivná? A predsa sa mi drala na jazyk, keď som bol na úvodnom koncerte Dobrofestu. Kde boli všetci milovníci tohto štýlu hudby tento rok? Sála kina Hviezda pri otváracom koncerte nepraskala vo švíkoch. Neviem, či sa niekomu zdalo, že sto korún slovenských je za lístok priveľa. Počul som, že je to cena troch veľkých pív. Neviem to posúdiť, lebo pivo nepijem. Zrejme ten problém ale nebude v cene lístka, pretože v sobotu bol maratón vystúpení v rekonštruovanom amfiteátri celkom zadarmo a účasť kultúrychtivých Trnavčanov bola podobná ako pri otváracom koncerte. Môžem povedať, že to bolo na škodu všetkých nezúčastnených. Bol som takmer na všetkých dostupných podujatiach. Žiaľ, jeden z koncertov bol v zadnom krídle budovy radnice na druhom poschodí, takže nič pre mňa. Možno o rok budú všetky koncerty v bezbariérových priestoroch, teda ak nám Dobrofest nezahynie pre nezáujem Trnavčanov. Som z toho smutný. Žiarili tu také hviezdy a iba pre pár desiatok verných divákov. Ale ako sa hovorí, doma nikto nie je prorokom. A teraz niečo k projektu Trnava – bezbariérové mesto. V uliciach nášho mesta je vidieť snahy o bezbariérové riešenia komunikácií, vstupov do budov a podobne. Napriek snahám sa nie všetko podarí tak, ako sa má. Viem, že sú v meste nové telefónne búdky pre vozičkárov. Pokúsil som sa jednu z nich použiť. Márna snaha. Nech som robil, čo som robil, zavadzali mi moje nohy na stúpadlách vozíka. Nijako som nedočiahol na telefónny prístroj. To čo teraz poviem, sa možno niekomu bude zdať ironické, ale ja to myslím vážne. Ak chce niekto niečo pre vozičkárov urobiť, mal by sa posadiť na chvíľu na vozík a vyskúšať si to, či je to naozaj použiteľné. Aby tá jeho snaha nakoniec nevyšla nazmar.
RICHARD GREGOR
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou