Písmo:A^-|A⁺00

Mestská samospráva nevedie evidenciu postihnutých občanov, ale spolupracuje s občianskymi združeniami a podporuje ich činnosť v rámci grantového programu mesta. Podľa Márie Bilčíkovej, predsedníčky Slovenského zväzu telesne postihnutých v Trnave, ich občianske združenie registruje viac ako tisíc hendikepovaných ľudí, no skutočný počet v Trnave je oveľa vyšší. „Patríme medzi hlavných iniciátorov projektu Bezbariérové mesto. Už sedem rokov sa snažíme v spolupráci s mestskou samosprávou o zlepšenie podmienok pre postihnutých ľudí. Je to zaujímavý plán a ak sa ho podarí naplniť dosiahneme bezbariérový prístup na kľúčové miesta,“ uviedla Marta Gregorová z trnavského Klubu vozíčkarov. Ku kľúčovým miestam, kde stále existujú bariéry priradila budovu Úradu Trnavského samosprávneho kraja, starú trnavskú nemocnicu, mestskú knižnicu i budovu Západoslovenského múzea. Hlavná pošta na Trojičnom námestí má síce vysokozdvižnú plošinu, ale tá je kvôli častým poruchám mimo prevádzku. „Pošta je hendikepovanými ľuďmi navštevovaná snáď najviac, pretože si tu pravidelne chodia po sociálne dávky. Plošinu ovláda pracovník pošty a na rovinu poviem, že vždy sa tam nahrnie veľa okoloidúcich, ktorí pozorujú tento zložitý proces. Pre samotného vozíčkara to býva dosť frustrujúce,“ dodala Bilčíkov „Do konca tohto roka chceme spracovať Koncepciu bezbariérovosti mesta Trnavy, na základe ktorej budeme odstraňovať bariéry v objektoch a na komunikáciách vo vlastníctve a v kompetencii mesta,“ uviedla Iveta Miterková z mestského úradu. Mapa bezbariérových trás a objektov v meste bude zverejnená na jeho webovej stránke. Svoje postrehy budú môcť ľudia uviesť aj v ankete. Vďaka nim budú v prvej fáze projektu zmapované najmarkantnejšie problémy, s ktorými zápasia hendikepovaní. Zapojiť sa môžu aj tí, ktorí majú s prekonávaním bariér v meste osobnú skúsenosť - seniori, tehotné ženy, osoby sprevádzajúce dieťa v kočíku a osoby s dočasne obmedzenou pohyblivosťou. „Projekt predpokladá vytvorenie hlavných minimálne dvoch - troch trás cez celé mesto. To sa týka predovšetkým chodníkov, schodísk s rampami a priechodov pre chodcov,“ povedal Peter Hlbocký z mestského úradu. Ďalej sa sprístupnia mnohé objekty, kde sa vybudujú vstupné rampy, systém otvárania dverí, prístupnosť k výťahom, či do sociálnych zariadení. Hlavne toalety bývajú najčastejším problémom bezbariérového prístupu. „Novozrekonštruovaný amfiteáter je síce pekný, ale nikto nemyslel na toaletu pre vozíčkarov. Sociálne zariadenia v tomto objekte sa totiž nachádzajú v podzemí, kde je prístup iba po schodoch,“ tvrdí matka hendikepovaného syna. Konkrétna suma, ktorá sa na bezbariérovú prestavbu mesta vyčlení ešte nie je konečná. „Doteraz boli v rozpočte mesta každoročne vyčlenené finančné prostriedky. Tie by sa mali premietnuť v rozpočte na budúci rok,“ uzavrela Miterková. PETER BRIŠKA

Článok pokračuje pod video reklamou