9. jún 2008 o 0:00
Zem pod Dobrou Vodou sa ešte zatrasie
Zemetrasenie v lokalite Dobrej Vody spôsobilo v roku 1906 obrovské škody. Odvtedy sa tu zem ešte viackrát otriasla, nie však až v takom rozsahu. Mnohé zo zemetrasení ľudia nedokážu spozorovať. Hrozivé otrasy zeme sa však predpovedať nedajú.
Pohyby zemskej kôry na území Slovenska monitoruje národná sieť seizmických staníc. Celkovo je ich dvanásť, jedna z nich sa nachádza aj v lokalite obce Dobrá Voda.
Práve tu 9. januára 1906 zemetrasenie poškodilo niekoľko budov, spôsobilo trhliny na zemskom povrchu, z ktorého zmizli aj niektoré vodné pramene. „Išlo o najsilnejšie zemetrasenie na našom území v dvadsiatom storočí,“ informoval Andrej Cipciar z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. Ako uviedol, otrasy, ktoré zasiahli viac ako tridsaťtisíc štvorcových kilometrov územia, vtedy pocítili aj v susednom Česku, Rakúsku a Maďarsku. „Intenzita zemetrasenia klesala so stúpajúcou vzdialenosťou. V samotnom epicentre zemetrasenie dosahovalo intenzitu až 8-9 stupňov makroseizmickej stupnice.“ Na Dobrej Vode zaznamenali odvtedy ďalších 154 pozorovateľných zemetrasení, to z roku 1906 však neprekonalo ani jedno. „Intenzita zemetrasenia sa určuje na základe jeho účinkov na ľudí, stavby a prírodu. Maximálne môže dosahovať dvanásť stupňov,“ vysvetlil.
Ľudia zemetrasenia nemusia spozorovať
Citlivé prístroje však dokážu zaznamenať aj zemetrasenia, ktoré človek bežne nespozoruje. Tie v rámci lokálnej siete seizmických staníc monitoruje súkromná spoločnosť.
„V rokoch 1985 – 2006 bolo lokalizovaných viac ako 450 mikrozemetrasení. Práve tieto údaje nám napomáhajú dopracovať sa k poznatkom o seizmickom režime danej zóny,“ vysvetlil ďalej Cipciar. Ako povedal, tieto čísla svedčia aj o pokračujúcej tektonickej aktivite v tejto oblasti. „Nemožno preto vylúčiť, že podobne veľké zemetrasenia ako boli v minulosti, sa vyskytnú aj v budúcnosti. Kedy to bude, sa nedá povedať.“ Preto sa tento rok na Dobrej Vode uskutoční meracia kampaň, ktorej cieľom je identifikovať aktívne tektonické zlomy. Pozdĺž nich sa totiž, zjednodušene povedané, pohybujú bloky litosférických dosiek, ktorých okraje nie sú hladké, a preto sa do seba na určitých miestach zakliesnia. Keď zakliesnenie povolí, nahromadená energia sa prudko uvoľní a šíri sa formou seizmických vĺn.
LENKA JURÍKOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou