16. jún 2008 o 0:00
Pohľadnica z bájneho Peru
l Na jednej bežnej návšteve sa Jánovi Sivákovi (28) z Trnavy kamarát pochválil s čiernobielou pohľadnicou z Peru. Bolo na nej päť detí z istej chudobnej, horskej dediny. Keď ju zbadal, zamiloval sa do nej. „Sršala z nich dobrota, ľudskosť a bezprost
Rázovitá oblasť dýchajúca juhoamerickou kultúrou s bohatou históriou, krajina vysokých hôr, rozľahlých jazier a neodmysliteľných pestovateľov koky mu úplne počarovala.
Cez Ameriku do Peru
Po niekoľkých rokoch sa jeho sen začal meniť na skutočnosť. Keď Ján pred dvoma rokmi začal pracovať v USA, napadlo mu, že Peru je odtiaľ už iba na skok.
„Po mesiacoch strávených v Amerike som začal čoraz častejšie hovoriť o tejto juhoamerickej krajine. Môj priateľ, Peruánec, ma však neustále upozorňoval na vysokú kriminalitu a nebezpečenstvo, ktoré tu hrozia. Aj napriek jeho varovaniam som ho neváhal podstúpiť.“
Dlhá cesta do mesta Inkov
Let do hlavného mesta Peru bol bezproblémový. V Lime sa prestupom zdržal približne osem hodín.
Vyše osemmiliónová populácia mesta, zložená z Indiánov, miešancov a belochov, svedčila o množstve kultúr, ktoré sa tu pomiešali.
Lima vznikla v 16. storočí ako pobrežná základňa španielskeho vplyvu v Južnej Amerike. Predtým si na mieste tejto metropoly po stáročia nažívali nič netušiaci Inkovia.
„Z lietadla som vystupoval medzi prvými. Priletelo so mnou veľa Peruáncov a niekoľkonásobne viac ich čakalo v príletovej hale. Všetci mávali, kričali, tešili sa. Bolo to, ako keď skupina The Beatles vystúpila v Japonsku. Už vtedy som pocítil, že sú to dobrí a milí ľudia,“ vysvetľuje Ján. Po miernom zdržaní zamieril do mesta Inkov – do Cuzca.
Turisti sú výdatným zdrojom obživy
Až po prílete do Cuzca, niekdajšieho hlavného mesta Inkov, začal Trnavčan vnímať skutočné Peru. Nadmorskú výšku takmer 3 500 metrov pocítite ihneď po vystúpení z lietadla. Riedkemu vzduchu a bolestiam hlavy jednoducho neuniknete.
Cuzco je vstupná brána do mesta Machu Picchu, ktoré leží v Svätom údolí. Iba v tomto meste si dokážete za dvadsať dolárov vybaviť vstup na toto turistické lákadlo.
„Nasadol som do taxíka smerom na hlavné námestie. Vystúpim a zrazu stojí pri mne asi päť neodbytných Peruáncov, ktorí ponúkajú ubytovanie, stravu, sprievodcu, lacné výlety, skrátka všetko. Keď zočia belocha, vidia peniaze. Väčšina z nich však neovládala anglický jazyk. Základom ich obchodovania je vyjednávanie rukami i nohami.“
Koncom minulého storočia postihli Peru viaceré ničivé zemetrasenia. Obyvatelia boli odkázaní sami na seba.
Rovnako ako dnes. Peruánci sú tmavšej pleti, ktorá je v kontraste s ich bielymi zubami. Sú veľmi nápomocní, pretože cítia možnosť zarobiť si.
Hlavným zdrojom ich príjmov sú turisti, ktorých je tu skutočne veľa. „Neďaleko Cuzca som dokonca stretol Slovenku s Čechom. Boli tu Američania, Izraelčania, Francúzi, Japonci, Austrálčania, rôzni cestovatelia, dobrodruhovia i archeológovia,“ poznamenal.
Koka je legálna, dokonca odporúčaná
„Je to zničená krajina, ktorá sa znovu stavia na nohy. Napriek prevládajúcej chudobe tu žobrákov stretnete iba výnimočne.“ Ľudia nežobrú, skôr sa snažia niečo predať.
Či už oblečenie, jedlo, náramky, svoje sprievodcovské znalosti alebo koku. Táto juhoamerická rastlina je voľne dostupná na ulici, v špeciálnych obchodoch, podobných našim čajovniam, v reštauráciách či v hoteloch. „Podľa starej peruánskej legendy bola rastlina darom od boha slnka ľuďom, ktorí položili základy ríše Inkov.
Aby nasýtila všetkých hladných, dodala silu unaveným a vyčerpaným a zúfalcom mala pomôcť zabudnúť na ich nekonečné trápenie,“ prezradil.
Žuvanie listov či čaj odporúčajú nielen miestni ľudia, ale aj turistické príručky pri návšteve tejto vysoko položenej krajiny. Slúži na aklimatizáciu a lepšie znášanie nadmorskej výšky. „Skúsil som čaj z koky. Našiel som ho na nápojovom lístku hotela, kde som prenocoval. Dodal mi energiu a odstránil bolesti hlavy. V noci sa mi však snívali čudné, až príliš živé sny,“ hovorí.
Chcete vedieť, ako pokračovala cesta Trnavčana na legendárne Machu Picchu, koho stretol na jazere Titicaca alebo čo mu odhalili záhadné geoglyfy v púšti Nazca? Dozviete sa už v ďalšom čísle MY Trnavských novín.
PETER BRIŠKA
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou