Extrémne hlboké priestory objavili archeológovia počas svojho výskumu v Dubovanoch. Doteraz nevedia určiť, na čo slúžili. Dokonca nezapadajú ani do žiadneho historického územia.
16. jún 2008 o 0:00
Aby ste mohli odoberať príspevky tohto autora, musíte byť prihlásený:
Prihlásiť|Registrovať
Archeológovia objavili minulý mesiac v Dubovanoch pri výkopových prácach krčah a mince zo 16. storočia. Unikátnymi však naďalej ostávajú výklenkové hroby z veľkomoravskej doby. Dubovany sa nachádzajú na slovanskom pohrebisku. K tomuto záveru prišli archeológovia, ktorí tu od roku 2002 robia prieskum. Pri budovaní kanalizácie narazili aj na množstvo hrobov. Doteraz ich preskúmali celkovo štyridsaťštyri.
Odokryli hroby
„Doteraz nevieme presne určiť rozsah pohrebiska, pretože sa nachádza pod zastavanou obytnou plochou,“ hovorí archeologička Danica Staššíková, ktorá Dubovany sleduje už niekoľko rokov.
Odkryté hroby datovali do obdobia 8. až 11. storočia. V pohrebisku sa nachádzajú aj unikátne výklenkové hroby z čias Veľkej Moravy. V hlavných hradiskových centrách Slovanov, akými boli Mikulčice, Uherské Hradište, ale aj Nitra, po nich nie je žiadna stopa. „V Dubovanoch a neďalekých Borovciach sú to najkrajšie nálezy tohto druhu.“
V ôsmom storočí už žili Slovania spoločne s Avarmi v akejsi symbióze. Ríša Avarov sa v 7. a 8. storočí rozprestierala až do oblastí za dnešnou Trnavou.
Do Dubovian však už priamo nezasahovala, napriek tomu archeológovia úplne nevylučujú jej kultúrny aj politický vplyv na obyvateľov.
Pochovávali ich
v skrčenej polohe
„Odkryté unikátne výklenkové hroby majú svoj pôvod v Euroázii, ale naďalej ostáva nezodpovedaná otázka, či ich máme spájať s Avarmi,“ vysvetľuje archeologička. Slovania ich však pravdepodobne prevzali od Nomádov, ktorým sa pripisuje ich vznik.
Slovania žijúci v oblasti Dubovian poznali avarské zvyky a tradície, ale neuznávali ich. Zosnulých pochovávali v skrčenej polohe s bronzovým opaskom. Ten bol typický pre vyššie sociálne vrstvy.
„Avari pochovávali mŕtvych do pietnych hrobov v rovnej polohe a takisto s opaskom,“ doplňuje Staššíková. Slovanská komunita takto vyjadrovala svoj názor, azda aj preto sa tu nenašli žiadne predmety avarského pôvodu. „Každý nový výkop nám odhaľuje nové poznatky, o pohrebisku aj o podzemných jamách ich doteraz veľa nie je.“
Nejasný pôvod
podzemných priestorov
Nález podzemných jám a priestorov archeológov znepokojil. Nachádza sa ich tu viacero a jeden z ich je extrémne hlboký. Pravdepodobne sú to katakomby, ale zatiaľ to archeológovia nevedia potvrdiť. Nachádzajú sa v spraši v hĺbke približne šesť až osem metrov. Ich dno tvorí 30 štvorcových metrov veľký priestor. Slovania do nich pochovávali buď jedného, alebo až osem zosnulých.
„Doteraz sme zatiaľ narazili len na fragmenty takýchto jám, podobné sa nachádzajú na dolnom Dunaji. Do prostredia Dubovian celkom nezapadajú a nezistili sme, o čo presne ide.“ Všetky dohady spresní až nasledujúci prieskum lokality.
Inou zaujímavosťou sú zahĺbené priestory a systém jám so stopami po ohni. Dômyselný systém slúžil nielen ako odvzdušňovací priestor, ale aj ako odvádzač dymu a prívodu tepla. Zo stredoveku pochádzajú pivnice určené na uskladňovanie potravín.
Archeológovia na ne narazili na viacerých miestach. Datujú ich do 14. až 16. storočia. Podobnému účelu slúžili aj zásobnicové jamy v hĺbke asi piatich metrov. „Uchovávali tu obilie, pochádzajú z obdobia od doby kamennej až po novovek. Pamätajú si na ne aj starí Dubovania.“
Počas nasledujúcich šiestich rokov výskumu sa našlo množstvo nálezov. Slovania tu po sebe zanechali šperky aj zbrane. Zo starších období pochádzajú zase kostené predmety, keramika i nádoby, ktoré sa zatiaľ vedecky spracúvajú a skúmajú.⋌
⋌RASŤO PIOVARČI
Článok pokračuje pod video reklamou
Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom
Váš e-mail bol úspešne zaregistrovaný. Aktivujte si odber správ kliknutím na odkaz, ktorý sme vám poslali e-mailom.