2. jún 2008 o 0:00
Človek mieni, droga zmení
ývalý narkoman a oddaný vyznávač hracích automatov Tomáš (28) si v súčasnosti odpykáva svoj trest v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Drogy mu zobrali všetko. Rodinu, domov, priateľku. O čo všetko prišiel, si však uvedomi
l až vo väzení.
S drogami začal ešte v puberte
Mladý, sympatický Tomáš (28) z Bratislavy okúsil drogy už v štrnástich rokoch.
Ako väčšina drogovo závislých, aj jeho prvé stretnutie s drogou začalo nevinne. Raz za mesiac s marihuanou. „Zapáčilo sa mi to a postupne som si v tom našiel potešenie. Po tom, ako ma vyhodili z domu, som presedlal na tvrdé drogy a začal som brať heroín,“ povedal mladík. Za jeho odchodom z domu ešte počas strednej školy však nestáli len drogy.
Závislostí sa u neho objavilo viacero. Spájali sa s nimi hracie automaty, zábava, dievčatá, nočný život či diskotéky. Finančne náročný životný štýl ho prinútil predávať všetky osobné veci, neskôr i cennosti svojich vlastných rodičov. Za ne dostával v zlatníctvach a záložniach peniaze, vďaka ktorým mohol vo svojich záľubách pokračovať. „Posledným klincom do rakvy bolo, keď som doma začal pestovať marihuanu. Vtedy to už moja mama nezvládla a vyhodila ma na ulicu,“ prezradil.
Vyskúšal život na ulici
na vlastnú päsť
Po odchode z domu prespával rôzne. Raz u priateľov, inokedy v ubytovni. Možností nebolo veľa. Prvoradá bola však závislosť. „Keď som neminul všetky peniaze na drogy a automaty, našiel som si lacnú ubytovňu, kde som strávil zopár nocí. No nikdy to nebolo naopak. Že by som si najskôr zabezpečil nocľah a potom uspokojoval svoju závislosť,“ tvrdí.
V snahe pokryť si svoje potreby sa uchýlil k páchaniu trestnej činnosti. Heroín sa pre neho stal každodennou samozrejmosťou. Vykrádal autá, kradol v obchodoch. Musel kradnúť každý deň, aby mal v prvom rade na drogy. Fungovanie bez nich sa už jednoducho nedalo zvládnuť.
Zatknutie zmenilo
všetko od základov
K zmene došlo až po zadržaní políciou. „Bol som obvinený z lúpežného prepadnutia, vzatý do väzby a následne odsúdený. Nemal som ešte ani osemnásť. V období, keď som dosiahol plnoletosť, ma prepustili na podmienku,“ povedal. Vrátil sa domov, ale tu už doma nebol.
Aspoň to tak necítil. „Rodičia poznali moju minulosť a hanbili sa za mňa. Pochopil som, že som tam navyše,“ opisuje svoju trpkú skúsenosť. Opäť som sa uchýlil ku kamarátom, drogovo závislým a kolotoč sa roztočil odznova.
Abstinenčné príznaky a začiatky bez drog
„Keď ma zavreli, mával som silné abstinenčné príznaky. Zo začiatku prevládali najmä fyzické, ako napríklad kŕče, bolesti hlavy či kĺbov, nespavosť.“ Postupne sa k nim pridávali aj psychické príznaky . Práve vtedy začal premýšľať nad tým, že skončí so životom. V hlave mu neustále znelo - samovražda.
Namiesto ukončenia života však dospel k životnému rozhodnutiu. Pocítil silnú potrebu so závislosťou niečo urobiť, skoncovať s ňou, a tak začal viac nad sebou premýšľať.
Aj preto sa dobrovoľne v ústave na výkon trestu pokúša zo svojich závislostí dostať. „Roky pribúdajú, preto nechcem svoj život premrhať tak ako doteraz,“ priznal sa odsúdený Tomáš.
Damoklov meč závislosti nad ním visí stále
„Človek si sám musí zodpovedať otázku, čo všetko ti drogy zobrali. Nie však z materiálnej stránke, ale vzťahy, ktoré sa rozpadli. Či už s rodinou, priateľkou, kamarátmi. Moja vlastná rodina dodnes so mnou nekomunikuje. Drogy mi zobrali moju tvár, môj charakter. Na drogách sa človek cíti hore, ale v skutočnosti to platí naopak. Je iba dole,“ tvrdí. Dnes neúnavne píše listy svojim rodičom, no zatiaľ sa žiadnej odpovede od nikoho nedočkal. Ani v to nedúfa, ale ako poznamenal: Musím sa stále pokúšať.
V ústave strávi približne ešte dva roky. Či sa po prepustení opäť nevráti k drogám, nie je isté. Preverí ho až každodenná realita. „Obavy tam samozrejme sú. Aj keď som bol v minulosti prepustený, znova som začal fetovať, pretože som sa vrátil znova do svojej starej partie kamarátov, ktorí ma opäť stiahli so sebou. Všetko teraz ale záleží na mne. Ak viem, čo chcem v živote dosiahnuť, tak to bude všetko oveľa ľahšie. Nechcem si nič nahovárať. Človek však musí mať nejakú vieru v seba samého, pretože inak to nejde,“ zhrnul.
Tomáš momentálne abstinuje už deviaty rok a všetkým drogovo závislým odkazuje, aby sa voči chorobe odvážne a rázne postavili a zamysleli sa nad svojím doterajším životom. „Človek asi musí všetko stratiť, aby opäť mohol začať odznova,“ uzavrel Tomáš.
PETER BRIŠKA
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou