Písmo:A^-|A⁺00

pripravili šikovné gazdinky. Samozrejme, opäť nechýbal kalkýš a prekvapením bolo aj predjedlo v podobe zabíjačky. Dobré vínko, vynikajúca muzika a chutné jedlo. Čo viac si človek môže priať. K tomu veľa dobrých priateľov a pohoda je na mieste. Takto to vyzeralo aj minulú sobotu v kultúrnom dome vo Veľkom Grobe. „Ako vidíte, máme plný dom,“ pochvaľoval si starosta obce Ladislav Andor. Na podujatí sa zišlo viac ako dvesto milovníkov tradičných jedál. „Som mimoriadne spokojný. Nechýbala ani muzika Program je výborný a myslím si, že je tu vynikajúca atmosféra, ktorá sa postupne bude len a len uvoľňovať.“ Okrem pestrej ponuky jedál kultúrny dom oživil aj miestny folklórny súbor Konopa s piesňami, ktoré si hudobníci zvlášť pripravil pre túto udalosť. Nechýbal pritom ani spevácky zbor seniorov, ktorý mal na podujatí svoju premiéru. „Bez božieho požehnania je všetka ľudská námaha nezmyselná a prázdna,“ povedal evanjelický farár, ktorý pred ochutnávkou posvätil všetky jedlá. „Za tú všetku tú všetku snahu treba poďakovať ženám, ktoré pripravili túto nevídanú prehliadku nielen dnes, ale aj v minulých rokoch,“ podotkol starosta. Chutná zabíjačka Gazdiné opäť predviedli skutočné umenie a na príprave jedál starých materí a všakovakých dobrôt si dali skutočne záležať. Novinkou bolo aj predjedlo v podobe zabíjačky, ktoré malo imitovať tradičný vidiecky spôsob života. Kedysi to bol základ, iného mäsa nebolo. Jedlo sa väčšinou prasiatko a múčne jedlá. Minulú sobotu na stoloch nechýbala kačacina, husacina, torty s erbami a ďalšie dobroty. Alžbetu Vargovú a Emilíu Talapkovú z Hoste sme našli, ako obdivujú jednotlivé kulinárske kúsky. „Minulý rok sme boli v Opoji, no aj dnes sme priniesli veľa všakovakých dobrôt,“ povedala Alžbeta. Na stole nechýbali noclažníky, syrové mesiačiky, strojové keksy či pagáčiky. „Pre Hoste sú však typické ťahané štrudle a teraz sa vo veľkom pečú moravské buchty.“ Emília zasa poukázala na nádivku, ktorá sa vyrába zo strúhaných surových zemiakov. „Do nich dáte mäšo, vajíčka a korenie, ktoré zapečiete v trúbe. Je to vynikajúce,“ dodala. Kalký sa jedol počas pôstu Daniela Kerková z Opoja práve krájala bábovku, keď nás zasvätila do tajov kalkýšu. „Sama som ho pripravovala. Je to obilninová pochúťka, ktorá je veľmi zdravá. Kalkýš kedysi robili ľudia v pôstnom období a bol typický pre celé okolie Trnavy,“ vyzradila. Okrem toho sa kedysi robili aj žgance, opatance, slané cibuľové koláče či kôprové a smotanové báleše. „Pred dvoma týždňami som doma skúšala žgance. Sú to malé slížiky, ktoré sa obalia v přene a dajú sa uvariť vo vode. Na to ide cibuľka a pochúťka je na svete. Dokonca to chutilo aj našim mladým.“ Na podujatí sa zúčastňuje od jeho prvého ročníka.„Pamätám sa, že kedysi, keď som bola mladá, sme robievali lokše s krvou. Aj som spomínala, že by sa to aj teraz ujalo. Je to vynikajúce,“ dodala. Terézia Matloňová, Mária Kollárová, Mária Kopáčiková a Dagmar Čambálová z Abrahámu sa tiež nedali zahanbiť. Každá priniesla do Veľkého Grobu niečo svoje. „Ja tu mám slimáčiky, ktoré sú vyrobené z múky, údeného syra, žĺtkov, troška mlieka a kvasníc. Z rozvaľkaného cesta som vytvarovala mesiačiky, tie potrela oškvarkovou masťou a posypala syrom,“ opísala nám svoju dobrotu. Ženy si vraj recepty vymieňajú medzi sebou. Okrem toho priniesli aj pagáče, moravské buchty s tvarohom a slivkovým lekvárom a kapustníky. Spomínalo sa aj na časy minulé. „Kedysi sme jedávali fazuľovú, cíferovú a krúpovú kašu, rôzne osúchy, či šúľance s makom.“ Ženy z Vlčkoviec zasa prišli so šamrolkami, štúdľami či kakaovým koláčom. „Najviac sme si pochutnali na prasiatku a kačacine s lokšou. Samozrejme, že sme fruštukovali. Základ je ráno sa najesť. Bez raňajok by sa človek nemal pohnúť nikam,“ rázne povedali ženy. Spomenuli si tiež, ako to u nich bývalo kedysi. „Jedli sme všetko. Fazuľovú i krumpolvú kašu, palacinky, báleše, aj rajčinovú omáčku, ktorej sme hovorili sóc. K nej sa podávalo mäso a ryža alebo zemiaky,“ vysvetlila nám Anna Brezíková a Veronika Fuknová. Štafetu predali do Vlčkoviec Všetci sa už môžu tešiť na budúci ročník, ktorý sa uskutoční poslednú pôstnu sobotu v Pavliciach. „Sama som tomu neverila, že sa nám to takto podarí zorganizovať a udržať po toľké roky. Podujatie je nádherné už nielen tým, že sa tu všetky naše jedlá prezentujú, ale aj z dôvodu, že sa tu každoročne stretávame a nadväzujeme priateľstvá,“ povedala starostka Pavlíc Marianna Šuranová. Teraz bude to ostáva aj na ďalších generáciách, aby na túto tradíciu nezabudli a zachovávali ju aj naďalej. PETRA NAGYOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou