Písmo:A^-|A⁺00

ku 1966 až do svojej nečakanej smrti pôsobil a žil v Piešťanoch. Je to celkom isto aj tým, že sme ho vlastne na trnavských uliciach aj počas tých uplynulých rokov neprestali vídavať. Okrem iných aktivít pôsobil totiž na trnavských vysokých školách, najskôr na Pedagogickej fakulte UK, potom na SVŠT, resp. MtF STU. S hádzanou začínal na trnavskom gymnáziu pod vedením profesora Františka Gažu, ako nejeden z neskorších výborných trnavských hádzanárov. Hoci sa najprv presadil v „jedenástke“, neskôr bol výborným hráčom a potom aj trénerom „sedmičky“ vo vtedajšej trnavskej Slávii. Tu pôsobil do roku 1966, kedy odišiel do druholigovej Tesly Piešťany, kde strávil dve hráčske sezóny. Úspešný bol najmä s mladými, keď trnavský dorast po štyri razy sa pod jeho vedením dostal až na majstrovstvá Československa. Ako tréner bol úspešný aj s vtedajším vysokoškolským hádzanárskym reprezentačným celkom – „akademikmi“. V rokoch 1970 – 1972 pôsobil ako tréner v zahraničí, v Alžirsku. Viedol tam k všeobecnej spokojnosti ako mužskú, tak aj mládežnícku reprezentáciu. Práve veľmi úspešná práca s mládežou prechádza ako zlatá niť celou jeho trénerskou kariérou. Veď pod jeho rukami vyrastal dnes tak úspešný hádzanár, akým je Daniel Valo. To okrem iného. Napriek športovému pôsobeniu mimo Trnavy, na jeho hráčsku osobnosť fanúšikovia nezabudli. V známej ankete o trnavského hádzanára storočia sa dostal za svoju hráčsku generáciu do jubilejnej sedmičky a excelentne sa vtedy predstavil po rokoch na trnavskej palubovke. Nik nemohol tušiť, že o niekoľko rokov jeho srdce fatálne a nečakane zlyhá. No ani tentoraz fanúšikovia na neho nezabudli. Na jeho počesť od roku 2006 organizujú v Piešťanoch Memoriál Mikuláša Grajcara. EDO KRIŠTOFOVIČ_novy_riadok_