Písmo:A^-|A⁺00

Dnes vám spomienkovo pripomenieme kariéru tohto bývalého ľavonohého útočníka. Rodák z Leopoldova (nar. 20. augusta 1944) začínal s futbalom síce doma v žiackom družstve, no od roku 1957 už hrával spolu s Vladimírom Hagarom za žiakov Piešťan, kde ich trénoval Vladov otec. Ďalšie kroky ho o rok doviedli na SPŠ do Trnavy, kde od roku 1959 hral dve sezóny za dorast Spartaka. V roku 1961 ako 17-ročný zohral Dušan šesť zápasov za ligové Á-čko a znova sa vrátil do dorastu. Po návrate trénera Antona Malatinského hrával od leta 1962 jednu sezónu vo vtedajšom druholigovom Spartaku. Od augusta 1963 si plnil vojenskú povinnosť v pražskej Dukle, i keď najskôr to bolo v jej juniorke. Za ligový celok majstrovskej Dukly nastúpil až v poslednom zápase na jar 1964 a dvoma gólmi jej pomohol k zisku titulu, po víťazstve na Sparte 3:2. Nasledujúcu sezónu hrával za Duklu pravidelne s výnimkou záveru ročníka. Odmietol pokračovať v armádnom klube, preto dva mesiace vojny dokončil v Dukle Komárno a vrátil sa do Trnavy. V červeno-čiernom drese pokračoval ďalších dvanásť ročníkov a bol pri všetkých úspechoch Malatinského bílích andelov. Po zisku ČS. pohára a SEP v roku 1967 pomohol Spartaku na jar 1968, podobne ako pred štyrmi rokmi Dukle, dvoma gólmi v rozhodujúcom zápase s Jednotou Trenčín k víťazstvu 2:0 a k definitívnemu potvrdeniu historicky prvého titulu. Nasledovali ďalšie štyri tituly a dva poháre – ČS. i Slovenské. V lige zohral 298 zápasov a strelil 45 gólov. Za Trnavu najmä vďaka prihrávkam Adamca, ktorý ho vedel v pravý čas poslať do šance. V európskych pohároch (okrem SEP) zohral Boby, ako ho všetci prezývali, za Spartak 34 stretnutí a 7 krát skóroval. „Nezabudnuteľné duely boli doma s Dózsom vo finále SEP a hlavne s Ajaxom v semifinále PEM. Naša hra lákala množstvo priaznivcov do hľadísk štadiónov”, spomínal vždy Kabát pri návratoch do mladosti. Svojimi gólmi rozhodol napríklad zápasy s Galatasaray i Anderlechtom. Dobrými výkonmi sa prihlásil aj do reprezentácie. Debutoval v roku 1965 v Istanbule, kde aj jedným gólom prispel k výhre 6:0 v kvalifikácii na MS 66. V tomto drese zohral celkom 24 zápasov, druhý gól dal Írsku v Dubline. „Veľkým zážitkom bol zápas v Bratislave proti Brazílii v roku 1968, ktorý naši vyhrali 3:2 vďaka hetriku Adamca”, nezabudol pripomenúť Dušan, ktorý mal smolu nakoniec v tom, že sa nedostal do užšej nominácie na MS 1970 v Mexiku, hoci odohral celú kvalifikáciu. V Trnave sme Kabáta videli naposledy pri oslave jeho abrahámovín pred 14 rokmi, pretože dlhodobo žije v Prahe. Napriek tomu je jeho zápis do histórie nášho futbalu viac ako evidentný. MIKULÁŠ ROŽŇÁK

Článok pokračuje pod video reklamou