Písmo:A^-|A⁺00

Prihlásili ste sa do súťaže, lebo ste sa chceli zviditeľniť? - Keď herec sedí doma a čaká na ponuky, nič k nemu samo nepríde. Je veľa hercov a nie každý sa dostane k hraniu vo filmoch či v televízii, najmä, keď filmy sa tu vôbec netočia. I keď ja osobne sa na nedostatok práce nemôžem sťažovať. Som celkom etablovaný tam, kde chcem byť etablovaný a snažím sa udržať si to. V prípade Elánu to bolo tak, že som sa tam neprihlásil, ale dostal ponuku, aby som prišiel na konkurz Vraj ste na ich pesničky balili baby... - A kto nebalil? Každý mladý chalan chcel vedieť na gitare hrať ich pesničky. Sedávali sme pri táboráku a spievali Elán. Bola to jediná slovenská kapela, ktorá sa vtedy počúvala vo veľkom. Napriek tomu, že vás na konkurz osobne zavolali, dlho ste sa v súťaži neohriali. - Mne ani nešlo o umiestnenie, nemal som žiadne očakávania, ide o show, ktorá má ľudí zabaviť. Ja som sa zabavil, a stačilo. Myslím, že svoj účel, prečo som tam vôbec išiel, to splnilo a iné ma netrápi. Z môjho pohľadu bolo už načase odísť. Neľutujete , že ste vypadli? - Vôbec nie. Doprial som si tento zážitok. Nemyslím si, že by sa mi ešte niekedy stalo, že by som šiel do nejakej reality show. Tak som si to iba s nadhľadom vychutnal. Nakoniec, aspoň som sa zviditeľnil aj ako spevák a odchádzam. Kabaret sa skončil, herci sa odlíčia a život ide ďalej. Kam ďalej? - Vraciam sa do svojho reálneho sveta, ktorý mám rád. To je divadlo a tím ľudí, ktorí ho tvoria. Chcem robiť to, čo som robil vždy, a veriť, že divadlo môže diváka zmeniť alebo mu aspoň ponúknuť nový pohľad na svet. A potom je tu hudba a skladanie muziky. To je to, čo ma naozaj baví. Ako ste sa vlastne dostali k herectvu? - Na herectvo ma prijali až na druhý pokus. U Saleziánov na trnavskom sídlisku Kopánka som skúšal predstavenie, v ktorom som hral. Dovtedy som sa ako herec vôbec necítil, skôr som sa venoval hudbe. Tam ma videla profesorka z VŠMU, ktorá sa ma spýtala, či by som nechcel herectvo študovať. Prijali ma. Popritom som však ešte študoval takzvanú „normálnu“ školu, a to ekonómiu v Bratislave. Nechceli ste hrať aj v Trnave? - Ale veď ja som v trnavskom divadle hral už počas školy. Juraj Nvota režíroval predstavenie Po láske, kde som spolu s Kamilom Žiškom robil hudbu a hral na kontrabas, a potom Kubo Nvota režíroval predstavenie Padá lístie, padajú jabĺčka, kde som si zahral jednu z úloh a tiež robil scénickú hudbu. S Kubom sa stretávam aj dnes v rámci Túlavého divadla, ktoré sme založili. Hrám v Radošinskom naivnom divadle a s Braňom Kostkom spievam v kapele Fragile. Ale najviac doma sa cítim v Túlavom divadle, je to naša poetika, sú to výpovede o našich životoch. To sú momenty, v ktorých sa nachádzam. Možno niečo podobné ma niekedy opäť osloví aj v Trnave. ⋌LENKA JURÍKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou