Na trnavský štadión prišlo pred futbalovým zápasom auto, z ktorého vystúpil vzácny hosť. Hoci sa osud s Imrichom Trnkom z Handlovej nemazná, pozbieral všetkyČlánok pokračuje pod video reklamou
Na trnavský štadión prišlo pred futbalovým zápasom auto, z ktorého vystúpil vzácny hosť. Hoci sa osud s Imrichom Trnkom z Handlovej nemazná, pozbieral všetky sily, aby prijal pozvanie na prvý tohtoročný zápas jeho milovaného Spartaka. Myslel si, že to prejde samo od seba Meno Imricha Trnku z Handlovej už snáď obletelo celé Slovensko. Ak nie celé, tak minimálne aspoň to futbalové. Je to mladý 18-ročný chlapec, ktorý kedysi hrával futbal za svoje rodné mesto. Na poste stopéra dokázal so svojím tímom poraziť nejedného protivníka. Osud sa s ním ale zahral veľmi nepekne. Do cesty mu postavil ťažšieho súpera, ako kedykoľvek predtým. „V lete v roku 2006 som začal mať bolesti. Spočiatku som si myslel, že to prejde samo, no bolo to stále horšie,“ spomína Imino. Verdikt lekárov bol krutý - nádor na mozgu. V tej chvíli musel ísť jeho najväčší koníček bokom. Nasledovala operácia a séria chemoterapií. Do Imrovej rodiny sa vkrádala neistota, ale zároveň aj obrovské odhodlanie zvíťaziť. Pobyt na onkologickom oddelení sa nedá znášať inak, než ťažko. „Počas mesiaca sa dostanem z nemocnice len na tri dni,“ vysvetľuje. Napriek tomu nezanevrel ani na svoj koníček. Hoci teraz futbal nehráva, sleduje aspoň svoj najobľúbenejší futbalový klub - Spartak Trnava. Dokonca si vyrobil aj červenú šiltovku s ich logom. Splnený sen Na trnavský štadión prišlo minulú sobotu auto s prievidzskou štátnou poznávacou značkou. Vystúpil z neho Imino so svojím otcom. „Práve on ma priviedol k fandeniu,“ prezrádza nadšený fanúšik, ktorý dostal na úvodný zápas jari pozvanie do kabíny trnavského futbalového klubu. „Cesta bola dobrá, ale až od Bánoviec nás sprevádzala víchrica.“ Následne vysloví presvedčene aj tip na výsledok: „Vyhráme 2:0!“ Imino je síce pochudnutý, no srší z neho optimizmus. O malú chvíľu sa mu totiž splní sen, konečne sa stretne so svojimi idolmi. Zakrátko je už v kabíne, kde si podáva ruku s každým jedným hráčom i s členmi realizačného tímu.„Ty vole, to bolo super. Nečakal som to, lepšie to už ani nemohlo byť,“ opisuje úprimne svoje pocity. „Prial by som to každému jednému fanúšikovi.“ Pri týchto slovách žiaria v jeho očiach radostné iskričky, veď aspoň na chvíľu nemusí myslieť na svoju chorobu. Neskôr si poprezeral vystavené trofeje v útrobách štadióna, na ktorom bol naposledy vlani na zápase so Slovanom.Na priepustku. „Veľmi tam vtedy chcel ísť, hoci to bolo rizikové. Predsa len má po všetkých naordinovaných liekoch oslabenú imunitu,“ hovorí otec. Dres aj s menom Prekvapenie, ktoré prišlo v sobotu, však nikto nečakal. Z rúk Ladislava Kunu a Mikuláša Rožňáka si fanúšik pred začiatkom zápasu prevzal červeno-čierny dres s menom Imino a číslom osem, ktoré ako hráč nosieval. Potlesk publika, ktorý zaznel na štadióne, bol podľa neho najlepší na Slovensku. „Pri fandení mi však u fanúšikov chýbajú bubny. S nimi by bola atmosféra v hľadisku ešte o niečo lepšia,“ dáva na vedomie chlapec fanúšikovskej obci. Spartak svoj súboj so Zlatými Moravcami nakoniec vyhral, no pre Imra dôležitejšie je vyhrať ten jeho vlastný zápas, kde neexistujú góly ani červené karty. Existujú tam však trnavskí futbaloví hráči, fanúšikovia a ďalší ľudia, ktorí mu svojimi hlasivkami a dobrými skutkami pomáhajú bojovať a zmierňovať jeho ťažkú situáciu.Na záver mu preto všetci jednohlasne odkazujú: „Imino bojuj, ty vyhráš tiež!“⋌LUKÁŠ BALUŠKA
