Písmo:A^-|A⁺00

ho poctivo plní. Po povolaní zdravotnej sestry túžil Ivan Žilinský už od detstva. Lekárske prostredie ho tak veľmi fascinovalo, že na každom maškarnom plese bol vždy preoblečený za lekára. Ako trinásťročný okúsil vysnívané povolanie z opačnej strany. Takmer dva roky strávil v nemocnici s úrazom brucha. „Začalo sa mi to ešte viac páčiť. Hneď, ako som prišiel z nemocnice, som si podal prihlášku na zdravotnícku školu. Boli sme tam dvaja kolaboranti, ale jeden zutekal,“ smeje sa ošetrovateľ. Prvoradá je dôvera Aj napriek tomu, že ho lákali tajomstvá lekárskeho prostredia, neľutuje, že sa nerozhodol pre medicínu. „Lekár lieči, ale ošetrovateľ sa stará o vnútornú a fyzickú stránku pacienta. Je k nemu bližšie a je to o to zaujímavejšie.“ Inú prácu by som robiť nechcel. Pracovný týždeň Ivana Žilinského trvá od pondelka do nedele a možno by trval aj viac, keby mal deň viac hodín a týždeň viac dní.Pri tejto práci nie je nič výnimočné, ak ide k pacientovi aj neskoro v noci. Najdôležitejšia a zároveň najkrehkejšia na povolaní ošetrovateľa je dôvera. Človek si ju veľmi dlho získava, no veľmi rýchlo o ňu vie aj prísť. „Ani jednému pacientovi nemôžem povedať že k nemu neprídem. Pacient tu nie je pre mňa, ja som tu pre neho. Spolieha sa na mňa a ja nechcem jeho dôveru v ničom sklamať.“ Snaží sa prísť vždy a všade S troma kolegyňami si založili ošetrovateľskú agentúru a k chorým dochádza priamo domov. „Niektorí sú úplne odkázaní na lôžko, iní bývajú sami. Ak im príde zle a príde sanitka, kto otvorí dvere?“ pýta sa. Na túto otázku pozná aj odpoveď. Pacienti mu na znak dôvery dávajú kľúče, aby sa k nim vždy, ak ich niečo zabolí, mohol rýchlo dostať. „Na to, aby vám ľudia dôverovali, nepotrebujete peniaze. Vždy to ide z človeka. Predsa je „Pán doktor“ Snažím sa pacientovi pomôcť, správať sa tak, aby ma mal rád.“ Práca ošetrovateľa ho napĺňa. Jediné čoho má veľa, je časový stres. A práve tu je dôležitý kolektív. „Ak zavolám ktorejkoľvek kolegyni, aby išla k pacientovi, ku ktorému ísť nemôžem, viem, že tam vždy pôjde. Nikdy nepovie, že nie.“ Mnohí si prácu ošetrovateľa mýlia s opatrovaním. „My však vykonávame bežnú činnosť podobne ako v ambulancii.“ Práve za ňu získal Ivan Žilinský aj ocenenie Sestra roka. Ako jediný muž potvrdil pravidlo, že ženská práca naozaj nie je iba pre mužov. „Je naozaj dobrý a nikdy mu do práce nefrflem,“ smeje sa pacientka Edita Mitošinková, ktorá kedysi pracovala ako zdravotná sestra. „Najmä starší ľudia majú rešpekt, keď ma vidia. Povedia si, prišiel pán doktor. A už len to ich lieči. Vždy im však pripomínam, že som ošetrovateľ.“ Práci zdravotnej sestry venuje všetok svoj čas. Manželka ho vraj chápe, sama je zdravotnou sestrou a už sa zmierila s tým, že ak v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu zazvoní telefón, Ivan Žilinský neváha ani chvíľu a ihneď uteká za pacientom. BARBORA BZDUŠKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou