Písmo:A^-|A⁺ 0 0

„Zbieranie motorov má svoje čaro,“ tvrdí zberateľ. „Ľudia si niekedy povzdychnú: Veď to patrí do starého železa,“ smeje sa. Ale nie je to celkom tak. K zbieraniu dnes už historických motorov sa dostal vďaka svojmu otcovi. „Raz priniesol domov motor značky Slavia. Bol už nepoužiteľný, ale dali sme ho dohromady a spojazdnili. Potom čírou náhodou objavil kamarát starý motor v dome po starých rodičoch. Priniesol mi ho a už to išlo akosi samo.“ Najstarší motor, ktorý vo svojej zbierke Miroslav vlastní, pochádza z roku 1906. Je zaujímavý tým, že má otvorenú kľuku a ovládaný iba jeden ventil. Tí, čo sú však do tajomstiev motorov menej zasvätení, by však tieto jedinečnosti hľadali iba veľmi ťažko. „Motory sa možno na seba podobajú, ale nikdy sa žiaden výrobca nesnažil kopírovať toho druhého. V podstate si každý patentoval do motora niečo vlastné.“ Ľudia sa prestali báť Stabilný motor sa využíval na pohon rôznych stojacich zariadení. „Pracovali na štvortaktovom princípe a zabezpečovali pravidelný chod rôznych iných zariadení, napríklad mlátičky, šrotovníka alebo píly na rezanie dreva,“ prezrádza Miroslav niečo z histórie. Najčastejšie sa používali s výkonom od troch do osem konských síl. Oproti motorom poháňaných parou to bol výrazný posun. „Ľudia sa možno aj prestali trocha báť, pretože s parou to bolo nebezpečné. Otvorený oheň bolo treba neustále prikurovať.“ Aj napriek tomu, že v čase vzniku pohonných motorov boli pridrahé, sa aj jednoduchým ľuďom oplatilo zainvestovať. V očiach ostatných tak mali znova niečo navyše. Je to zbierka ako každá iná „Človek musí byť asi uderenejší, aby ho takéto niečo bavilo,“ konštatuje zberateľ, ktorý sníva o vlastnom múzeu. V Červeníku, kde svoju zbierku momentálne zhromažďuje, by to mohlo byť celkom reálne. „Starosta je projektu naklonený. Motory však treba zreparovať, pretože niektoré už naozaj utiekli hrobárovi priamo z lopaty.“ Do šrotu zatiaľ ani jeden z nich neodviezol. Každý z nich brúsi, zháňa chýbajúce materiály a natiera. „Teraz by sa znova dali použiť,“ hovorí hrdo. V jeho zbierke je dnes takmer tridsať motorov. Svojimi veľkosťami a váhou však na rozdiel od iných zberateľských kúskov zaberajú dve veľké miestnosti. Niektoré z nich vážia skoro aj jednu tonu. I keď sa zdá, že hnací motor nevzbudzuje príliš veľkú predstavivosť, zberateľ sa stretol aj s jedným humorným zážitkom. „Počas dožinkových slávností som dal motory do prevádzky. Motor je chladený vodou, ktorú čerpadlo tlačí po sieťke. Potom prišiel taký starší pán a spýtal sa, či to je práčka. Myslel som si, že práve on by o tom mohol niečo vedieť,“ smeje sa. Svoju netypickú zbierku mieni Miroslav Gunda rozširovať aj naďalej. Aj keď je pre niekoho sú motory len starým železom, pre Šulekovčana má svoju nezameniteľnú cenu. BARBORA BZDUŠKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou