Písmo:A^-|A⁺00

„Prvýkrát som orchideu videl voľne rásť v prírode práve na Kube. Bolo to niečo neskutočne nádherné, ihneď ma inšpirovali,“ vyznáva sa zo vzťahu medzi človekom a kvetom Marián Kupka. Ku kvetom mal blízko od mladosti. Vyštudoval záhradníctvo, a tak nebolo nič výnimočné, že chcel do sveta voňavých kvetov prenikať stále hlbšie. „Vo vtedajšom Československu sa to však veľmi nedalo, orchidea tu nebola vôbec známa,“ spomína si. No zážitky z Kuby ho tak ovplyvnili, že sa po orchideách začal obzerať a vyhľadávať ich. „Sledoval som každý inzerát, či ich niekto neponúka. Nakoniec som spoznal jedného pána z Čiech, začali sme si vymieňať rady a kúpil som si prvé rastlinky.“ Vône vanilky a kokosu Dnes vlastní vo svojej zbierke viac než sto koreňov orchideí. Denne študuje rôznu literatúru a každé kvitnutie vzácnych kvetov víta nadšením. „Orchidea je veľmi inteligentná rastlina. Všetko však trvá veľmi dlho. Iba kým sa opelí a dozrie, trvá rok, a pokiaľ dospeje zo semienka a zakvitne, trvá aj pätnásť rokov,“ vysvetľuje. Kvet na rastline vydrží až dva mesiace. Na orchidei je zaujímavé i to, že po odkvitnutí kvetu hynie i rastlina. „Automaticky sa však vytvára nová. Orchidea je naozaj veľmi jedinečný kvet, niektorí dokonca pochybujú o tom, či je pozemská,“ smeje sa. Najvzácnejším kvetom podľa neho orchidea nielen bola, ale i bude. A to najmä pre jej tvary a farby. „Nezameniteľná s inou je i vôňa orchidey. Presne sa dá definovať, vanilka, kokos, citrón, hocičo. Pri niektorých druhoch ju cítiť aj na pätnásť metrov. Pre mňa sú však prvoradé tvary. Vôňa, to je to, čo človeka poteší ešte navyše.“ Málokedy odolá kráse kvetov Okrem najrozličnejších vôní sú orchidey odlišné aj svojou veľkosťou. Od najmenších kvietkov až po dvadsať centimetrové kvety. Niekedy si ich človek môže dokonca pomýliť i s hmyzom. „Sú aj také tvary orchideí, ktoré sú totožné s telom napríklad včely, človek sa nestačí čudovať, ako sa s nimi príroda vie zahrať.“ Aj keď snom Mariána Kupku je pestovať čo najviac tvarovo odlišných kvetov, vlastný kvet ešte vyšľachtiť neskúšal. „Naozaj to dlho trvá. Ale ak uvidím niekde orchideu, akú nemám, neváham ani chvíľu. Málokedy odolám.“ Zbierku, ktorá sa časom stala jeho veľkým pokladom, by napriek veľkej hodnote nepredal. „U mňa to je o rastlinách. Je to zbierka. Ešte som ani jednu orchideu nepredal. Niekedy si medzi zberateľmi orchidey meníme.“ Najkrajšie kvety sú podľa Hlohovčana tie, ktoré v jeho zbierke chýbajú. „Ale ak bude taká klíma, ako je teraz, nebudem sa čudovať, ak začnú rásť vo veľkom aj u nás na Slovensku,“ smeje sa. S orchideou sa treba denne rozprávať Marián Kupka nenechá orchidey ani jeden deň bez svojej návštevy. Ak nemôže on, pomôže jeho otec, ktorý sa pre synovu záľubu začal o orchidey rovnako vážne zaujímať. „S rastlinkami sa treba rozprávať,“ hovorí. Nad otázku, čo orchideám šepká do krásnych kvetov, sa však iba zasmeje. „Len ich poprosím, aby ich šľaknetrafil.“ Toto zaklínadlo pravdepodobne pomáha a orchideám sa darí. No momenty, keď orchidea zhynula aj pod rukami Hlohovčana, napriek tomu nechýbali. „Je to horšie, ako keď má človek rakovinu. Vidím, že zožltol nejaký list, prídem o hodinu a už to pokročilo o niekoľko štádií. Vtedy mi je do plaču. Je to, ako keď umiera človek. Pretože ozaj veľmi dlho trvá, kým sa vyvinie nová.“ BARBORA BZDUŠKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou