25. feb 2008 o 0:00
Po prepustení z väzenia kaplán opravoval aj autá
l Politickí väzni z trinástich okresov, ich príbuzní a známi sa minulú stredu stretli v Nitre. Na stretnutí Konfederácie politických väzňov Slovenska sa bilancovalo, plánovalo, ale najmä spomínalo. Nechýbal tam ani bývalý rektor kňazského seminára v
„Bolo nás trinásť detí, z toho traja bratia sme boli väznení. Brata poslali v treťom ročníku medicíny zo školy preč a potom ho na päť rokov zavreli do Jáchymova,“ zaspomínal si strýc súčasného trnavského primátora. Vo väznici v Leopoldove si pre svoje presvedčenie odsedel skoro desať rokov.
Väčšina jeho súčasníkov dnes už nežije. Rudolf Bošnák prostredie väznice poznal ešte pred tým, ako ho do nej zavreli. V ilavskej pracoval ako kňaz. S väzňami vychádzal dobre, aj keď boli mnohokrát trestaní, ale v podstate ľudia ako my.
„Len v živote mali smolu, lebo im prišli na to, čo spáchali,“ hovorí. Udalosti sa zrýchlili, a keď v roku 1949 vedenie väznice prebrali komunisti, kňaza prepustili. Vrátil sa do Nitry ako kaplán a tu ho pred Vianocami v roku 1950 uväznili.
Z kňaza automechanik
„O rok neskôr ma na súde obvinili z vlastizrady a odsúdili. Potom mi prišli po desiatich rokoch do väzenia povedať, že pôjdem domov, lebo som nič neurobil,“ spomína si Rudolf Bošnák, ktorý v januári oslávil 90 rokov.
Nebol vraj veľká inštancia, preto ho ani nebili, ani netýrali. Zažil však prípady, keď vešali ľudí, ktorí nič nespravili. Jeho zavreli , keď mal 32 rokov.
„Chcel som byť slobodný. Nebol som však sám, boli nás tisíce a všetci sme vedeli, že riskujeme, keď sa nepoddáme. Dvanásť rokov bolo najmenej, čo sme mohli dostať, ale za nič, nič sme nespravili.“ Cítil sa však slobodnejší ako tí, ktorí mu nasadzovali putá. „Ja som sa báť nemusel, oni sa báli.“
Po prepustení z väzenia sa vybral za sestrou do Bratislavy, kde sa zamestnal najprv pri geodézii v teréne a neskôr pracoval v autodielni. V hlavnom meste zvyčajne kňazov zamestnávali ako skladníkov. „Mysleli si, že svedomie im jednoducho nedovolí kradnúť,“ odôvodňuje.
Vrátil sa späť
V Bratislave si spravil zváračský kurz. Stal sa majstrom a mal vlastných učňov. Po siedmich rokoch autoklampiarstva opravoval auto človeku, ktorý mal vplyv v cirkevnej politike. Ten sa mu za dobrú prácu odmenil vybavením štátneho povolenia na prácu v pastorácii. Vrátil sa tak k svojmu poslaniu kňaza, prišiel do Veľkých Bielic a odtiaľ po desiatich rokoch prešiel do Oponíc.
„Myslel som si, že tu svoju prácu aj život skončím.“ No keď v Nitre obnovovali po 40 rokoch činnosť kňazského seminára, odišiel tam.
Mal 72 rokov, keď sa stal jeho rektorom. „Prvé ročníky boli obrovské. Mali sme v nich vyštudovaných profesorov, inžinierov i učiteľov, ktorí desiatky rokov čakali na to, kým sa budú učiť za kňazov.“
Po šiestich rokoch vo funkcii rektora odišiel Rudolf Bošnák nakoniec do dôchodku. Ako penzista však aj naďalej býva v nitrianskom seminári.
MARIANNA PETROVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou