Písmo:A^-|A⁺00

sti. „Tesne pred začiatkom jesennej časti ročníka 2007/2008 vznikla medzi rozhodcami komplikovaná situácia. Už dávno fungujúce bezhotovostné platby za výkony rozhodcov viacerí z pre mňa nepochopiteľných dôvodov odmietli a chceli návrat k platbám v hotovosti. Vzniknutú situáciu rada ObFZ riešila odvolaním predsedu komisie rozhodcov. Bol som požiadaný o ujatie sa tejto pozície. Rád som vyhovel, pretože mám skúsenosti, ktoré si nechcem nechať len pre seba“, hovorí E. Cuninka. Skúsenosti máte nielen ako rozhodca, ale aj ako aktívny futbalista. Čo všetko ste ako hráč vo futbale preskákali? „Hral som od dorastu v Spartaku, prvým mojim trénerom bol p. Baxa. Dostal som sa ako ľavý obranca aj do reprezentácie ČSSR, vtedy tam boli Šimurka, Kapko, Molnár. Ako vojak som hral 2. českú ligu za Duklu Tábor s Chovancom a Jarolímom. Potom v civile som v tejto súťaži hral v Havířove. Odtiaľ som prestúpil do Slušovíc v roku 1992, za 4 roky sme postúpili z divízie až do 2. ligy. So mnou tam pôsobili aj Slováci Chobot, Machač a Ančic.“ S rozhodovaním ste začali až po skončení aktívnej športovej kariéry? „Ja ešte ako hráč v roku 1995 som začal rozhodovať v galantskom okrese. Keď som na turnaji v Šúrovciach ako hráč Slušovíc utrpel zranenie kolena, skončil som s hraním a pokračoval som ako arbiter. Po piatich rokoch som sa prepracoval z okresu do slovenských súťaží. Tam som rozhodoval až do vlaňajška.“ Ktoré zo zápasov sa vám najviac vryli do pamäte? „Viackrát som spolurozhodoval zápasy Košíc a Slovana, keď tieto tímy hrali o majstra. Ako Trnavčan som logicky nemohol pískať zápasy Spartaka. Ako asistent som absolvoval aj pohárové zápasy UEFA, s L. Gádošim v Slovinsku, s Hriňákom v Kazachstane. V roku 2002 som opäť Hriňákovi asistoval pri medzištátnom zápase Taliansko 21 – Chorvátsko 21. Okúsil som aj zápas poľskej ligy, Wodzislaw – Wronki. Posledným mojím rozhodovaním bolo vlaňajšie finále Slovenského pohára Zlaté Moravce – Senec.“ Sú aj úsmevné situácie v živote arbitra? „Dnes sa tomu už smejem, ale keď v zápase Prešov - Košice vbehol divák do hracej plochy, mi do smiechu nebolo. Organizátori však reagovali pohotovo a hlavný si ani nestihol všimnúť podguráženého chlapa na trávniku, hralo sa bez prerušenia. Takisto zápas Humenné – Podbrezová mi ostane v pamäti. Domáci reklamovali hráča mimo hry pri góle hostí, celá lavička po mne vybehla, ale keď si po zápase prezreli videozáznam, uznali moje rozhodnutie ako správne.“ Vráťme sa do súčasnosti, ako ďalej s rozhodcami v oblasti? „Prvé moje kroky boli zvolať stretnutie s rozhodcami. Na spoločnom zasadnutí Rady ObFZ i výkonného výboru sme si vyjasnili stanoviská. Rozhodcovia vysvetlenia akceptovali, tak ideme ďalej. Zvyšovaním kvalifikácie na pripravovaných seminároch, odovzdávaním si skúseností z rozhodovania ťažkých stretnutí si navzájom môžeme len pomôcť. Pripravujeme aj nových adeptov na túto náročnú funkciu, lebo je zodpovedná bez ohľadu na úroveň súťaže. Každé kolo v oblasti by si vyžadovali cez stovku arbitrov, my máme v tejto chvíli len niečo cez ,70 preto niektoré zápasy rozhodujú len dvaja. To potom môže spôsobiť chybné rozhodnutia, na ktoré je potom citlivá poškodená strana. Aj touto cestou vyzývam najmä bývalých hráčov, nech po skončení hráčskej činnosti ostávajú aktívni ako rozhodcovia. Nestor Ladislav Zaťko z Trnavy má už cez sedemdesiat a stále odvádza na trávniku dobrú prácu. Rovnako aj dve dámy, Alena Vnuková z Ružindola, či Trnavčanka Miriam Kočišová. Môžu to skúsiť ďalší, oblastný futbal ich prácu potrebuje.“ Toľko slová E. Cuninku. Podrobnosti o školeniach rozhodcov uverejňujeme na inom mieste tohto vydania. ŠTEFAN HORVÁTH _INSERT_DA_STUFF_HEEERE_