Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

O denník napísaný v nemeckom zajatí prejavili záujem zberatelia

PREŽIL DVE SVETOVÉ VOJNY. Hlad, zimu, vši, transport vo vagóne určenom pre dobytok, strach o život. Mikuláš Mózer z Divína má dnes deväťdesiatpäť rokov. Spomienky v ňom oživuje každý list staručkého denníka napísaného v zajatí.

Keď vypukla prvá svetová vojna, bol ešte len chlapec. Dobre si však pamätá na dni, keď nebolo čo do úst vložiť. Vojaci prehľadávali obydlia aj maštale. Chudobným pobrali aj to málo, čo im ešte zostalo. Vôňu otrubových placiek, ktoré na sporáku piekla jeho nevlastná mama, cíti aj po rokoch. „Mamička mi zomrela, keď som mal tri mesiace. Nevlastná mama však bola na mňa dobrá,“ spomína starký. Vojna skončila, ľudia sa vzmáhali. Mikuláš vyštudoval a v roku 1933 začal učiť v divínskej škole. Opäť prišli plané časy. Vypuklo Slovenské národné povstanie. „Bolo to 8. augusta. Zo Zvolena som dostal telegram, že sa mám hlásiť v pluku. Dostal som prvý rozkaz. Nasadnúť na večerný rýchlik a vystriedať veliteľa roty na východnom fronte. Nakoniec som skončil na zdravotnej dovolenke. Bol som doma, keď vypuklo povstanie. Opäť som narukoval do Zvolena, kde som mal na starosti výstroj a výzbroj povstalcov. Tu som spolupracoval s Vladom Gašparovičom, otcom nášho terajšieho prezidenta,“ rozpráva Mikuláš. Dostal ďalšie poverenie. Vo zvolenskom poštovom úrade robil cenzora. Prepájal dôležité hovory, kontroloval spoje aj telegramy. „Front sa blížil. Dostal som rádiogram, že sa mám hlásiť na veliteľstve. Ako kuriér som mal doručiť depešu majorovi na Staré Hory...,“ povie dôchodca a zahľadí sa do okna, za ktorým sa črtá kostolná veža. Modlil sa a viera mu pomáhala prežiť. Ocitol sa zoči-voči smrti. Uprostred paľby a mŕtvych tiel. Prechádzal cez Donovaly, pred guľkami sa ukrýval za stromami. „Dvojtrupáky zhadzovali granáty v sieťach. Ukryl som sa pod mostom. Vtedy dobehol ďalší vojak. Zasiahli ho črepiny,“ dodá. Ústup! Ďalší rozkaz, ktorý plnil spolu s piatimi kamarátmi. Cez Kozí chrbát prechádzali na Prašivú. Na noc sa usalašili v kosodrevine, skrehnuté hnáty ohrievali pri ohni. „Našli nás Nemci, odvliekli do Liptovskej osady a odzbrojili. Kľačali sme na kolenách a z každej strany na nás mieril samopal. Nasledovala cesta do Ružomberka, kde sídlilo gestapo. Skončili sme v bratislavskej väznici. Chúlili sme sa zavšivavení vo väzenskej kapličke a čakali na súd,“ povie starký a roztvorí malý zažltnutý denník. Písmo v ňom za tie roky vybledlo. Je plný hrôzy, utrpenia a nádejí. „Trinásteho decembra nás naložili do vagónov a odviezli do Rakúska. Odtiaľ sme šli do nemeckého Altenburgu. V dobytčákoch. Mrzlo a my sme sa chúlili na holej podlahe. V neľudských podmienkach sme prežili deväť dní,“ spomína Mikuláš. V denníku sa k týmto dňom viaže aj takýto záznam: „Streda, 25.1.1945. Celé telo mám skrehnuté od mrazu. K tomu mám hnačku ako väčšina z nás. Niektorí tvrdia, že od plynu, ktorý je otravný. Večer nám oznámili, že zajtra sa ide preč. Hádame kde. Debatujeme o našom ďalšom živote.“ Dostal nové meno. Stal sa väzňom číslo 163788. V jednej miestnosti s ním bolo ďalší tristo zajatcov. Poliakov, Francúzov, Talianov aj Angličanov. Večer si líhal na pričňu a hrial sa s kamarátom Imrom Šatarom, väzňom číslo 163858. Z odpadu si spravil malý drevený krížik a rám, do ktorého vložil fotografiu najbližších. Potešil sa aj zapáchajúcej polievke „zupe“ uvarenej z repy a rôzneho odpadu. Aj komisár, ako väzni volali chleba z pliev, bol v tom čase lahôdkou. Každý deň od nástupu až po večernú modlitbu starostlivo zaznačil do denníka. Aj ten posledný, keď sa od paľby otriasali steny a rinčali okná. Chvíľu, keď nad táborom zaviali biele zástavy a na dvore sa objavili Američania. Konzerva s vajcom a šunkou chutila ako najväčšia delikatesa. Túžba vrátiť sa domov silnela. Mikuláš sa stal riaditeľom školy. Vzdelanie pokladal za najcennejšie hodnoty. Mal rád šport, učarovalo mu divadlo a fotografovanie. Bývalý režim však kruto zasiahol do jeho života rovnako ako vojna. ŠTB od neho žiadala spoluprácu. Mal byť informátorom. Odmietol a tak sa stal protištátnym živlom. „Za prácu učiteľa, osvetového pracovníka, záložného dôstojníka, ako človek trpiaci v zajatí, som bol režimom odsúdený. Za Slovenského štátu som bol miestnym vodcom Hlinkovej mládeže. Rovnošatu tohto hnutia som však nikdy na seba neobliekol. Nebol som fašista. Veď napokon, keby som ním bol, nebola by mi počas plnenia úloh v čase povstania prejavená toľká dôvera,“ trpko povie Mikuláš a na stole rozloží vyznamenania, diplomy, čestné uznania. Laco Novomestký mu vyslovil vďaku a uznanie za zásluhy pri oslobodzovaní krajiny a obnovu ČSR. Komisia pre rehabilitovanie nespravodlivo postihnutých učiteľov za názory a postoje v roku 1968 ho rehabilitovala a ospravedlnila sa mu. To je však všetko. Na iné nemá nárok. Z učiteľa sa stal natierač, premietač v kine, skladník, fotograf. Privyrábal si v detvianskych strojárňach, robil jazykovú prípravu Lýbijcov, Kubáncov a Vietnamcov. Dnes je na dôchodku, spomína a snaží sa vyrovnať s krivdami bývalého režimu. Potešenie nachádza v rodine. Aj napriek vráskam a šedinám mu pamäť slúži dobre. Denník, ktorý počas vojny ukrýval v čižme, tu zostane ako svedectvo posledného žijúceho vojnového pamätníka z Divína.⋌MARCELA BALLOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 540
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 721
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 538
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 394
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 951
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 784
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 430
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 394
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 321
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 192
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Vodička narazila do stromu, pri nehode sa zranili aj dve deti

Záchranári odviezli po nehode ženu s deťmi do nemocnice.

V trnavskej nemocnici sa vyliečili traja pacienti, ktorí boli na pľúcnej ventilácii

V súčasnosti je v zariadení hospitalizovaných 28 pacientov s novým koronavírusom.

Fakultná nemocnica Trnava
Testovanie na nový koronavírus.

Polícia pátra po 30-ročnom mužovi, je nezvestný viac ako desať dní

Nezvestný muž by sa mal zdržiavať v Trnave a v blízkom okolí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Už ste čítali?