Písmo:A^-|A⁺00

Rodák z malého Ríma prešiel vďaka niekdajšiemu vyhľadávačovi talentov a vedúcom družstva Hudekovi i mládežníckemu trénerovi Baxovi všetkými vekovými kategóriami od žiakov až po dorast. Vďaka zodpovednému prístupu k futbalovým povinnostiam a perfektnej životospráve predvádzal na ihrisku také výkony, že nemohol uniknúť odbornému pohľadu futbalového mága Toni-báčiho Malatinského, ktorý si ho samozrejme vo vhodnú chvíľu vytiahol do kolektívu začínajúceho zbierať plody futbalového drilu v podobe majstrovských titulov. „Musel som byť trpezlivý, lebo tu bola veľká konkurencia. Brunovský, Dobiaš, Majerník, Jarábek, Hagara a Zlocha, to boli hráči európskej triedy. Tá chvíľa prišla na jar 1968 v zápase 18. kola doma proti košickej Lokomotíve. Vyhrali sme jasne 3:0, ja som odohral celý zápas, Dobiaš bol zranený,“ spomína si vtedy 19-ročný odchovanec Spartaka. Nielen v tomto zápase nesklamal. Štyrmi ďalšími zápasmi sa podieľal na zisku historicky prvého titulu Trnavy. Do leta 1975 odohral za bílích andelov 169 ligových stretnutí a bol autorom 11 gólov. Okrem majstrovských titulov pomohol „Béla“, ako ho spoluhráči, priatelia i priaznivci familiárne prezývali, Spartaku v roku 1971 k víťazstvu v Slovenskom pohári proti bratislavskému Slovanu i Československému proti Škode Plzeň. K rovnakému triumfu v roku 1975 proti AC Nitra (bol autorom gólu) a Sparte Praha. Na európskej scéne nastúpil v 21 zápasoch, skórovať sa mu nepodarilo. Premiéru mal vo februári 1969 doma proti AEK Atény v PEM, keď v 71. min vystriedal Hagaru. Potom si ešte zahral v dueloch s Hibernians, Galatasaray, Marseille, Herthou, 1. FC Köln, Dinamom Bukurešť, Anderlechtom, Derby County, Vikingom Stavanger, Vorošilovgradom a posledný doma s Újpestom. Ten bol pre Varadina nešťastný. V druhom polčase ho v pokutovom území fauloval Fekete, po páde chytil loptu do rúk, ale anglický rozhodca Smith namiesto faulu odpískal penaltu, z ktorej Maďari vyrovnali na konečných 1:1. Spoľahlivé výkony priniesli Bélovi aj nomináciu do reprezentácie a v roku 1974 odohral päť oficiálnych zápasov za ČSSR – v Prahe proti NDR (3:1), v Bratislave proti Švédsku (4:0, rozlúčka Adamca), v Londýne proti Anglicku (0:3), v Prahe proti Poľsku (2:2) a v Teheráne proti Iránu (1:0). „V lete 1975 som narukoval do ČH Bratislava, tu som sa oženil a usídlil natrvalo,“ vysvetľuje svoj odchod z Trnavy. Po ČH bol v Slovane, kam si ho stiahol vtedajší tréner Malatinský. Na záver hráčskej kariéry hral v Trnávke i v Rakúsku, až do svojich 42 rokov. Pri futbale zostal ako tréner či asistent, pôsobil vo viacerých kluboch Bratislavy i jej okolia. Tejto profesii sa venuje tohtoročný šesťdesiatnik dodnes, momentálne pri žiakoch U 15 v Slovane. (MIKI)

Článok pokračuje pod video reklamou