Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Oživia zabudnuté koľaje „Nevyužívanej trati, ktorú kedysi vybudovali naši predkovia, chceme prinavrátiť zašlý lesk. Nechceme totiž, aby sa na vrbovskú kaču zabudlo alebo sa vytrhali koľaje,“ vysvetľuje Peter Veverka z Občianskeho združenia Čango. Jeho cieľom je intenzívnejšie prepojenie Piešťan, Vrbového a jednotlivých obcí. Z vrbovskej kače by sa mohla už čoskoro stať veľmi dobrá atrakcia. „Absolvovali sme už skúšobné jazdy a okrem nich aj spanilú jazdu na cyklodrezinách. Všetky sa stretli s veľkým úspechom, naposledy prišlo viac než štyristo divákov,“ dodáva Veverka. Cyklodreziny, ktoré vyrába Stredné odborné učilište elektrotechnické a strojárske v Piešťanoch, fungujú na podobnom princípe ako bicykel. „Navyše sú tandemové, čiže na nich šľapú obaja. Osemkilometrová dráha z Vrbového až do kúpeľných Piešťan trvá pri týchto podmienkach pol hodinu. Nie je to teda len atrakcia, je to aj zdravý pohyb na čerstvom vzduchu,“ hovorí. Pribudnú aj atrakcie Dreziny by mali začať premávať v marci budúceho roka. „V súčasnosti rokujeme so železnicami. Sú nám naklonení primátori aj starostovia miest a obcí.“ Trať by sa mala postupne oživiť aj o historické vozne či najrôznejšie atrakcie. „Chceme, aby takýmto spôsobom mohli spoznávať okolie aj tí, ktorí prídu do kúpeľného mesta,“ dodáva ďalší z členov združenia Vladimír Vacula. V súčasnosti na Slovensku podobná atrakcia neexistuje. Najbližšia jazda drezinou je prístupná až v českých Ratíškoviciach. Vrbovskú železnicu do uhorského dopravného systému navrhol zapracovať už Viliam Paulíny-Tóth v roku 1871. „Podľa jeho návrhov mala trasa pokračovať až do ďalekého Istanbulu,“ hovorí historik Ľubomír Bosák. Táto myšlienka však stroskotala. Vrbovská železničná stanica vznikla až v roku 1905. „To, že sa trať neprepojila ani na Brezovú, poznačilo jej ďalší rozvoj. Ľudia o ňu stratili záujem.“ Koncom 70. rokov skončila osobná preprava a o niekoľko rokov zanikla aj nákladná. Vrbovská železnica si pamätá aj mnohé významné udalosti. V roku 1914 z nej vrbovskí vojaci rukovali na front a v roku 1997 počas povodní slúžila na evakuáciu. „Vtedy sa ukázalo, že je dobré, že nepoužívané koľaje nevytrhali,“ dodáva Bosák. BARBORA BZDUŠKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou