Človek by sám seba nemal brať vážne

Každý druhý týždeň ste si mohli prečítať jeho postrehy v našich novinách. Niekedy boli vážne, inokedy zasa vyvolávali úsmev. Keď bolo potrebné, nebál sa vyjadriť svoj názor. Hoci je nevidiaci a odkázaný na invalidný vozík, svoj hendikep nevníma tragicky

. Richard Gregor je plný životnej sily a aj napriek bolesti sa usmieva. Prijíma všetko, čo mu život prináša. Nájdete ho takmer na každej kultúrnej akcii či vernisáži. Baví ho hudba, internet, zvukové knihy, televízia i filmy. „Odjakživa som mal kladný vzťah k umeniu,“ tvrdí. Ako malý chlapec miloval Osmijanka a k tomu Slobodnú Európu a Hlas Ameriky. „Doma mal maličké modré rádio z Tuzexu. Vždy sme mu vraveli, Richard, kvôli tebe nás raz zavrú,“ hovorí dnes s úsmevom jeho mama. Mladík v súčasnosti trávi zimné dni väčšinou doma. „Od decembra až do marca von veľmi nechodím. V tomto období sa mi vracajú bolesti a trápia ma kŕče v nohách, neprospieva mi to,“ vysvetľuje. Akonáhle sa však oteplí, nechýba ani na jednej vernisáži či krste knihy. Do galérie chodí väčšinou s kamarátmi, ktorí mu do detailu opisujú, čo sa na tom-ktorom obraze nachádza. Rukami sa jemne dotýka sôch, pričom mu pomáha veľká predstavivosť. „Jediné, čo mi chýba, je človek, ktorý by ma po galérii povodil a porozprával o vystavených dielach tak, ako to bolo kedysi,“ poznamená. Na jeho články reagujú Veľa svojho času venuje aj politickému dianiu, či už doma, alebo v zahraničí.„Vždy ma zaujíma, čo sa deje,“ poznamená Richard. Netají sa ani tým, že niekedy dostane telefonát z mesta, prostredníctvom ktorého kompetentní reagujú na jeho články v našom týždenníku. Cez mobil to však nejde. „Nech sa s kýmkoľvek rozprávam, telefón urobí šťuk a vybije sa. Mamina mi ho musí vždy držať pri uchu alebo musím telefonovať cez pevnú linku,“ hovorí Richard s úsmevom. Na svet by sme sa mali dívať s humorom Možno aj práve v tom spočíva sila jeho osobnosti. „V živote sa mi plnia sny,“ priznáva mladík, ktorému nechýba zmysel pre humor. Aj vďaka tomu si našiel mnoho kamarátov, ktorí sú s ním schopní viesť dlhé rozhovory až do neskorej noci. „Človek sa musí dívať na svet s humorom. Niekedy aj s čiernym, lebo inak neprežije. Samozrejme, sú aj okamihy, keď musí brať určité situácie aj seriózne, ale vo všeobecnosti by sme sa nemali brať vážne. Nie je to dobré,“ konštatuje. Jeho snom je Nashville Toto leto opäť zacítil vôňu mora. „Veľmi som po tom túžil. Bolo to fantastické a niečo neopísateľné,“ pochvaľuje si. „Nabudúce by som si to rád zopakoval, ale už nikdy viac autobusom.“ Okrem ďalších želaní má v zálohe aj jedno veľké celoživotné prianie. „Avšak mám pocit, že ostane len pri sne,“ zamyslí sa. Veľmi rád by sa totiž dostal do amerického Nashville. „Je tam obrovská sála, v ktorej sa uskutočňujú najväčšie country koncerty na svete,“ vysvetľuje. Aj preto je Richard veľkým nadšencom trnavského Dobrofestu. Trápi ho len nedostatočná znalosť angličtiny. Vraj sa ju musí učiť sám, lebo zatiaľ sa nik, kto by s ním konverzoval, nenašiel. Aj preto sa hudobných hostí z cudziny musí pýtať po slovensky. Napriek tomu mu odvaha nechýba. Pýta sa vždy a všade čokoľvek, čo ho napadne. Z Richarda by bol výborný novinár, lebo, ako sme sa dozvedeli, na každé stretnutie sa vopred pripraví a o každom si čo-to naštuduje. Len spomaliť a zamyslieť sa Čo ho dokáže urobiť smutným? „Keď sú ľudia krutí,“ zamyslí sa. „V dnešnej dobe akosi nedokážu spomaliť. Áno, peniaze potrebujeme všetci, ale nie za každú cenu, aby nám život unikol medzi prsty. Raz za čas by sme sa mali stíšiť a porozmýšľať nad sebou, čo sme urobili dobré a čo zlé. Vyvarovali by sme sa tak mnohým chybám.“ Podľa Richarda si ľudia v posledných rokoch nechali ukradnúť aj sviatky. „Sú takí pohltení dobou, že si Vianoce nedokážu ani vychutnať. Za všetkým sa naháňajú a napätie vrcholí. Na čo je to dobré?,“ pýta sa. Ľudia by mali prehodnotiť svoje postoje, zhodnotiť, čo by mohli vylepšiť, prípadne si urobiť plány na budúci rok. Netradičné Vianoce bez kapra „V našej rodine sme sa rozhodli, že sa viac nebudeme stresovať. Ak na niečo zabudneme, život ide ďalej,“ komentuje. Aj preto budú v rodine Gregorovcov opäť netradičné Vianoce. Nebude chýbať pohoda, oblátky ani sviečky. „Na stole nebude žiadny kapor. Priznám sa, že mám panický strach z rybích kostí. Väčšinou si na Štedrý večer dávam kuriatko, ale tento rok si zase pre zmenu pochutnám na dobrej pečenej kačičke,“ teší sa Richard. ⋌PETRA NAGYOVÁ