17. dec 2007 o 0:00
Na staré zvyky už dnes zabúdame
Na vianočné zvyky postupne zabúdame. Tradície okolo sviatku Vianoc a Nového roka pritom patria k tým najbohatším a najzaujímavejším. Folkloristka ANNA HORANSKÁ z Krakovian ich už dlhé roky úspešne oživuje.
Typické Vianoce začínajú po Kataríne. „Vtedy sa v obciach robili rozlúčkové bály, obyčajne sa pozvali nositeľky tohto mena. Je to rozlúčka s letnými zvykmi,“ hovorí folkloristka. Zaujímavú úlohu v tomto období zohráva aj Ondrej. V tento deň chodili dievčence po dedine, počítali kolíky a podľa nich usudzovali, ako bude vyzerať ich budúci mládenec. Jedným zvykom, ktorý sa dodržiava ešte aj dnes je odtrhnutie čerešňovej vetvičky na Barboru. Ak do Vianoc rozkvitla, dievča v dome sa počas nasledujúceho roka vydalo.
Počas celého adventného obdobia vystupuje folklórny súbor Krakovanka po rôznych mestách a spieva aj jednu z najstarších zachovaných krakovianskych kolied, Z jednej strany chvojka a z druhej borievka.
Od Lucie do Vianoc,
každá noc má svoju moc
Obdobie Lucie je podľa Anny Horanskej plné kúziel a mágie. „Po Krakovanoch chodia ešte aj teraz. Sú nemé, oblečené v bielom, ometajú prach, vymetajú choroby z domu a nosia svetlo.“ Od tohto obdobia čas akoby plynul rýchlejšie. „Vianoce v každej rodine sprevádza množstvo povinností, ale stromčeky sa v tomto kraji robili vždy skôr. V niektorých rodinách sa ešte aj teraz vešajú maličké stromčeky nad stôl ozdobené jabĺčkami alebo orieškami,“ vysvetľuje. Tradičná kapustnica na stole nikdy nesmie chýbať, varí sa s hríbmi a bez mäsa. V niektorých rodinách sa pečú makové buchtičky. „Každý si však robil na Vianoce aj niečo typické. Tu v Krakovanoch je to krampapula. Cukor sa opraží na karamel a vleje sa doň alkohol. Robieva sa veľmi často.“
Jedným zo zvykov je kŕmenie zvierat pred večerou a ich požehnanie. Kedysi sa bez tohto aktu nemohla začať slávnostná večera. „Až po tomto všetkom sa mohlo zasadnúť k stolu. Hádzali sa do kútov orechy. A tiež gazdiná pripravila pod každého tanier peniažtek. Ak bol otočený písmom, do rodiny pribudol niekto múdry, ak hlavou, bol to gazda.“
Hlásnik zvestoval
narodenie Ježiša
Anna Horanská oživuje aj zvyk hlásnikov, ktorí kedysi chodievali po celej dedine a zvestovali príchod Ježiša Krista na svet. „Vždy zastali na konkrétnom mieste a spustili: Odbila dvanásta hodina, chváľ každý duch Hospodina. potom sa chodilo do kostola.“
Dlhé roky boli v obci živým zvykom aj vianočné strigy. Chodili po celej dedine a prišli až do kostola na polnočnú svätú omšu. Smeli však byť len v zadných častiach kostola. Medzi Vianocami a Novým Rokom chodievajú po dedine Betlehemci. „Chodieval s nimi aj na čierno zamaskovaný Kubo v kožuchu, ktorý bol veľmi lenivý. Prechádzali po dedine s Betlehemom,“ prezrádza Anna Horanská.
Ako odmenu za koledovanie dostávali betlehemci koláče ale aj podomácky vyrobené cukríky. Vianočné zvyky končia 6. januára tradičným poklonením Troch kráľov. „Na bránu každého domu, ktorý navštívia napíšu iniciálky G M B, ako znak, že Gašpar, Melichar a Baltazár s kňazom požehnali aj tento dom,“ dodáva folkloristka. Tento zvyk sa v menších obciach traduje dodnes.
BARBORA BZDUŠKOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
