Písmo:A^-|A⁺00

,,Nebolo väčšej radosti, ako keď som dostal pohľadnicu. Kedykoľvek som sa jej mohol dotknúť a zaspomínať,” hovorí s nostalgiou. Sympatický dôchodca už niekoľko rokov navštevuje burzy, hľadá na starých povalách a oslovuje svojich známych. Do svojej rozsiahlej zbierky totiž zháňa ďalšie unikáty vianočných pohľadníc. Najstaršia pohľadnica Má ich už asi päťsto.Jeho najstaršia pohľadnica pochádza z konca 19. storočia. ,,Zberatelia sa zameriavajú hlavne na historické pohľadnice konkrétnych miest. Mám pred nimi určitý náskok. Vianočné pohľadnice nespôsobili doteraz až taký boom. Aj ich majitelia sa pri ich predaji držia na zemi,” vysvetľuje. Zbiera však aj pohľadnice s motívmi Veľkej Noci či kominárov. ,,Páčia sa mi najmä také, ktoré sa posielali ešte pred vojnou.” Muž vlastní aj pár pohľadníc, ktoré sa na Slovensku vydali prednedávnom, ale tie podľa neho nemajú ten správny náboj. Poteší sa každej pohľadnici Na pohľadniciach z Vojtovej zbierky z obdobia Rakúska-Uhorska dominujú typické vianočné motívy. Anjeli, Ježiško v jasličkách, Panenka Mária. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa na pohľadniciach objavil aj kapor. ,,Zaujímavé sú aj obyčajné pohľadnice bez vianočného motívu, ktoré na Vianoce z frontu písali vojaci.” Vojtovi sa však najviac páčia pohľadnice s vyobrazenými ľudovými zvykmi, s polnočnou omšou či vianočnou večerou. Na jednej z päťstočlennej zbierky jej autor zobrazil napríklad aj moravský zvyk hádzania črievicou. Vojto sa však poteší každej pohľadnici, či už je na nej zasnežená krajinka alebo dieťa s balíčkom. ,,Smsky sú pominuteľné. Za týždeň si na ňu možno ani nespomeniete. Ale pohľadnica je obrázok doby, srdiečko vám poskočí, keď sa na ňu pozriete.”⋌(LE)

Článok pokračuje pod video reklamou