Písmo:A^-|A⁺ 0

Zimných mrazov sa neobávajú Za bezdomovcami vyrážame s mestskými policajtmi o pol piatej nadránom. Podľa piešťanských mestských policajtov je to najlepší čas na kontrolu ľudí bez domova. Už o dve hodiny sa totiž potulujú po meste. Pod Krajinským mostom spí muž v neporiadku a príšernom zápachu zahrabaný v perinách. Od Váhu tiahne zima. Policajti chlapa prebúdzajú, aby zistili jeho totožnosť. „Som z Poľska a koncom decembra sa chystám odísť do Česka,“ odpovedá 52-ročný bezdomovec. Je na ňom vidieť, že vypil veľa vína. S políciou sa snaží komunikovať slovensky, poľsky i anglicky. Referentka Martina Briganová zo sociálneho odboru v Piešťanoch mu ponúka možnosť prespávania v azylovom dome. Muž však ponuku po krátkom premýšľaní odmieta. Najväčšiu úlohu pri rozhodovaní pravdepodobne zohráva alkohol. Do azylového domu sa totiž v podnapitom stave nesmie. Nakoniec nás odbije tým, že bolo Mikuláša a on má bielu bradu, preto mu máme dať pokoj. „Odviesť ľudí bez domova násilím nemôžeme. Všetko je založené len na ich dobrovoľnom rozhodnutí,“ hovorí zástupca náčelníka Mestskej polície v Piešťanoch Peter Gogol. Ako sa poľský bezdomovec dostal až do Piešťan, sa policajti nedozvedajú. Nie je to ani cieľom, dôležité je pomôcť. Zástupca náčelníka hovorí, že bezdomovcov v Piešťanoch láka najmä charakter kúpeľného mesta. Neporiadok, v ktorom sa Poliak ubytoval, ešte v piatok v dopoludňajších hodinách odpratali. Rady veľmi nepočúvajú Odchádzame k diaľničnému nadjazdu, kde tesne pod cestou v závetrí spí 39-ročný bezdomovec. Prikrytý je iba ľahkou perinou, pod sebou má pokrčený spacák. Vedľa hlavy sa povaľujú prázdne fľaše od vína. Policajti ho budia a zisťujú jeho totožnosť. Dozvedáme sa, že prišiel z Bardejova. Ešte pred týždňom mal navštíviť lekára, ktorý sa stará o drogovo závislých. Spočiatku nám preto napadne, či medzi nich sám nepatrí. „Mal by som nastúpiť na liečenie, pretože mám problémy s alkoholom,“ úsečne odpovedá Miro. Zdá sa, že v Piešťanoch je nový, mesto nepozná. Briganová opäť hovorí o možnosti prenocovania v azylovom dome. Miro sľúbuje, že sa tam počas piatku zastaví a dohodne sa, čo ďalej. „Na prehovárania reagujú títo ľudia rôzne. Záleží najmä na počasí. Ak mrzne, väčšinou prídu,“ vysvetľuje referentka. S bezdomovcami je však veľmi ťažká komunikácia. Na každú radu a pomoc si nájdu výhovorku. Poliak tvrdil, že on v noci ani počas najtuhších mrazov nezamrzne. Bardejovčan Miro pomoc s najväčšou pravdepodobnosťou asi vyhľadá. Na ulici ostal sám Ďalším miestom, ktoré polícia monitoruje, sú zadné priestory nákupného domu. „Ste tu? Jeden, dvaja?“ pýtajú sa policajti, pretože v hromade perín nie je vidieť, či niekto pod nimi leží. Na zemi je prázdna umelá miska s lyžicou. Po chvíli sa z perín vynorí mužská hlava. Policajti spoznávajú bezdomovca Jozefa. Kedysi tu žil aj so svojou družkou. Nedávno zomrela. „Nechcem ísť do azylového domu. Tu mám všetko, čo potrebujem. Nosia mi sem aj polievku. To sú ľudia s veľkým srdcom,“ hovorí rozospatý bezdomovec. Vyťahujúc si cigaretu hovorí, že mu zima nie je. „Kedysi som mal aj rodinný dom, ale vyhorel nám. Ostali sme na ulici,“ spomína. Jeho družka bola závislá od alkoholu a každú sociálnu dávku do dvoch dní prepila. Jozef ju zvyšok mesiaca živil zo svojich peňazí. Keď istý čas bývala v azylovom dome, nosieval jej tam aj čokoládu. „Vzťahy medzi bezdomovcami sú niekedy neuveriteľné, inokedy zas nepochopiteľné,“ konštatuje referentka. Jozefova družka neskôr ochorela na rakovinu. V závetrí obchodného domu sledoval, ako postupne každým dňom slabne. „Mala bolesti a skŕčala sa pod stromom. Chcel som volať sanitku, ale vedela, že už sa nevráti, že pôjde tam dolu...“ dodáva so slzami v očiach. Jozef dostal v minulosti možnosť o-dísť bývať do domova dôchodcov. Odmietol ju, kvôli družke. Na ulici prespáva dodnes. Ponuku na ubytovanie v azylovom dome po dlhom prehováraní prijíma, pretože už niekoľkokrát tieto služby využíval. „S blížiacimi sa sviatkami bude Jozef smutnejší, pretože ostal sám. Verím, že určite príde,“ dodáva Briganová. Blíži sa šiesta hodina a bezdomovci sa zo svojich miest, kde prespávajú, rozpŕchli do piešťanských ulíc. Chcú im len pomôcť Cieľom akcie mestských policajtov neboli žiadne represie voči nim, ale len preventívna kontrola a pomoc. „Monitorujeme priestranstvá, kde sa nachádzajú. Chceme predísť tomu, aby pri väčších mrazoch pomrzli, preto im v spolupráci so sociálnym oddelením ponúkame možnosť nocľahu. Zároveň je to aj zdravotná akcia, pretože ak by bol niektorý z týchto ľudí zranený, okamžite voláme záchranku,“ dodáva Gogol. Pred dvoma rokmi počas tuhej zimy zmrzlo na ulici už niekoľko ľudí bez domova. RASŤO PIOVARČI

Článok pokračuje pod video reklamou