Písmo:A^-|A⁺00

„To, ako ďaleko som sa pri hľadaní predkov dostal, sa ma pýtajú všetci,“ hovorí na úvod Vrbovčan. Tvrdí, že jeho cieľom nie je preniknúť čo najviac do minulosti. Snaží sa skôr získať informácie o potomkoch svojich predkov, ktorí ešte žijú. Takto sa mu podarilo nadviazať kontakt aj so svojimi vzdialenými príbuznými z Ameriky. „Dnes mi tam robia „vztyčných dôstojníkov“. Pomáhajú mi hľadať ďalších potomkov pôvodných emigrantov,“ dodáva s úsmevom. Exotické meno je výhodou „Výhodné je, ak meno nie je príliš frekventované. Potom je viac pravdepobné, že váš menovec je zároveň aj vaším príbuzným,“ vysvetľuje Vladimír. Pri odhaľovaní minulosti mu pomáhajú aj nepatrné drobnosti. „Môj otec si napríklad písal priezvisko s dĺžňom,“ vysvetľuje. Zistil tak, že jeho korene siahajú do Brezovej pod Bradlom a predkovia sa venovali kováčstvu či kolárstvu. „Na dvore mám dodnes kolesá, ktoré kedysi vyrobil môj pradedo.“ Dôležité je podľa neho vyhľadať v rodine aj rodné, sobášne a úmrtné listy príbuzných. Pomôcť si možno aj v oblastných archívoch, ktoré spravujú cirkevnú matriku do roku 1950. No aj tam môžu byť chyby. „Nie vždy do nich farár hneď po sobáši zapisoval. Ak si to odložil na neskôr, mohol sa aj pomýliť,“ hovorí. Vladimír nám tiež vyzradil, že náruživí genealógovia využívajú aj analýzu vzoriek DNA. „Dá sa tak zistiť, či dvaja menovci vôbec mali nejakého spoločného predka. Ľudí to baví a komerčné firmy na tom zarábajú. Exaktne sa to dokázať dá, ale len pre súdne účely.“ Táto metóda spočíva v tom, že menovci obliznú drevenú paličku, ktorá sa uloží do skúmavky a potom sa odošle na analýzu. Fámy o Napoleonových vojakoch Ako Vrbovčan tvrdí, mnohí ľudia pri zostavovaní svojho rodokmeňa pátrajú aj po šľachtických predkoch. „To ale nie je problém. V 18. storočí bol na Liptove každý siedmy človek šľachticom, hoci to bol aj skrachovaný zeman. Ľudia sa tiež často domnievajú, že ak má niekto trocha exotickejšie znejúce meno, jeho pôvod súvisí so strateným francúzskym vojakom z Napoleonovej armády. To je však fáma.“ Vladimír zastáva názor, že jeho predkovia sa na Slovensko v minulosti presídlili z Čiech. Pri pátraní sa Vladimírovi niekedy darí objaviť aj iné dokumenty, ako len rodné, sobášne či úmrtné listy. Disponuje aj sčítacím hárkom, z ktorého sa dozvedel, že jeho predkovia žili v dome, ktorý mal štyri izby a tri komory. Údajne chovali prasa a mali aj koňa. „To je vzácny doklad, lebo inde sa sčítania zachovali len sumárne.“ Našiel aj výučné listy, koncesie na zavedenie rádia či domovské listy. „Tie slúžili ako občiansky preukaz. Ak by niekto ochudobnel, príslušná obec bola povinná sa o neho postarať. Ak sa zasa odsťahoval do inej dediny, musel doniesť domovský list z pôvodnej, aby o ňom vedeli, že nie je darebák. Tento list sa vydával aj počas vojny najmä kvôli židovským nariadeniam. Človek sa ním preukázal, že dve generácie pred ním nemal žiadnych židovských predkov.“ Pri zisťovaní údajov z listín sa Vlado musí opierať aj o rôzne slovníky s latinskými verziami mien, povolaní, alebo príčinami úmrtia. Hoci sa tomuto náročnému koníčku venuje už približne desať rokov, svoj rodokmeň si ešte nenamaľoval. Ako tvrdí, je to len vizuálna stránka veci. LENKA JURÍKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou