10. dec 2007 o 0:00
Najväčšia bitka pri Trnave bola na Vianoce
Krvavý neľútostný boj, pri ktorom tvárou v tvár bojovali muž proti mužovi, sa odohral počas druhého vianočného sviatku pred 303 rokmi neďaleko Trnavy. Proti sebe so svojimi armádami stáli generál Heister a kurucký generál František Rákoci. Nebolo rozhoduj
úce, kto vyhral. Trnava trpela.
Zúrivá bitka bola súčasťou posledného stavovského povstania, ktoré sprevádzali predchádzajúce storočie. Rákoci sa na jeseň v roku 1704 zdržoval v Hlohovci a chystal sa dobiť leopoldovskú pevnosť. Tú spoločne s vojakmi bránil plukovník Schwarzenau. Pomôcť ľuďom v pevnosti v Leopoldove šiel aj generál Heister, ktorý svoje vojsko výrazne posilnil. „Rákoci sa opevnil pri Leopoldove, ale keď zistil, že cisársky generál sa blíži, presunul sa bližšie k Trnave. Lenže Heister urobil, to čo nikto nečakal,“ hovorí historik Jozef Šimončič. Tak ako kedysi Hanibal prekročil Alpy a zaútočil na Rím, Heister prešiel priesmykmi Malých Karpát a zjavil sa pri Smoleniciach. „Nikto nečakal takýto úskok, pretože Karpaty boli v tom čase zasnežené. Všetci si mysleli, že pritiahne od Bratislavy,“ vysvetľuje historik. Rákoci chcel s pomocou svojich vojakov zastaviť Heisterov postup smerom na Leopoldov. Lenže cisárski labanci prichádzali veľmi rýchlo a on si nestihol vybrať strategické miesto, na ktorom by sa vzájomná bitka mohla odohrať. „V oblasti medzi obcami Biely Kostol, Bohdanovce a Ružindol sa nachádzal sedemsto hektárový dubový les. Práve medzi tento les sústredil Heister svoju armádu,“ objasňuje históriu. Trnavčania boli na tento les veľmi pyšní, považovali ho za svoj poklad a chránili ho. Rákoci mal svojich 12 000 jazdcov a 7 800 pešiakov v Kamennom Mlyne. Bol 26. december, krátko popoludní. Podľa dobových údajov začalo tak husto snežiť, že vojaci na seba nedovideli. „Napriek ľsti, ktorú Heister použil, šlo o čestný súboj, pretože si dohodli miesto vojenského stretnutia. Najdôležitejšiu úlohu v bitke zohralo delostrelectvo,“ doplňuje Šimončič. Rákoci mal smolu, že vlastnil len šesť diel. Napriek tomu po prvom údere sa zdalo, že víťazstvo kurucov je jasné.
Zradili ho vlastní vojaci
Povstalci nadobudli prevahu a cisárskemu vojsku hrozila porážka. Generál Heister uvažoval, že zavelí povel na ústup. „Nakoniec sa stalo to, že Rákoci vyhral nad Heisterom. Ale o konečnom víťazstve rozhodla zrada v kuruckom vojsku.“ Rákociho oddiely bojovali bez výraznejšej organizácie a postupne sa vymkli veleniu. Navyše sa začínali rozdrobovať a vojaci prepadávali zásobovacie jednotky. To bol signál pre Heistera, aby začal opäť útočiť. Konečnú porážku v bitke pri Trnave však spôsobil útek Scharudiho jednotky, ktorý prebehol k cisárskemu vojsku. „Rákoci dal povel k úteku z bojiska a stiahol sa za Trnavu smerom k Šintave. Generál Heister vtiahol do mesta.“ Zranených a chorých kurucov, ktorý tu našiel, nechal pozabíjať. Kým Rákociho vojsko zaznamenalo stratu asi 400 mužov, na cisárskej strane to bolo viac ako tisíc. „V Trnave a okolí ostal Heister asi do konca januára. Ľudia museli živiť a starať sa nielen o vojakov, ale aj o kone. Mesto sa z tejto hospodárskej katastrofy spamätávalo celé desaťročia.“ Neďaleko Hrnčiaroviec nad Parnou stáli kedysi tri drevené kríže, ktoré pripomínali miesto padlých kurucov.
RASŤO PIOVARČI
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou