Písmo:A^-|A⁺ 0

„Zaviedol ma na smetisko vedľa cukrovaru a povedal, že tu už onedlho bude postavený športový areál aj s krytou halou. Neverila som.“ spomínala po rokoch pani Helena, manželka vtedy predsedu TJ Slávia Trnava Jána Krištofíka (1918 – 1987). Všetko začalo tým, že hádzaná vo vtedajšej Lokomotíve tvorila spolu s futbalom v Spartaku dvojicu najobľúbenejších športov v Trnave. Lenže začalo sa raziť začiatkom 70-tych rokov heslo „budúcnosť hádzanej je v halách“ a tu nič takého nebolo. Dôstojník československej armády, roky aktívny športovec, známy ako jedinečný organizátor sa tejto myšlienky chytil. Presvedčil telovýchovné orgány v Prahe, že práve toto miesto je tým najlepším pre postavenie modernej športovej haly. Bola to pochopiteľne veľká sláva, keď sa pred vyše tridsiatimi rokmi hala otvárala. Veď bola široko ďaleko najmodernejšia. Dodnes má zásadný podiel na rozvoji športového života v meste a vytvára podmienky pre konanie spoločenských, kultúrnych, no i politických a náboženských podujatí v Trnave. Má iba jedinú chybu – a to, že je iba jedna. „Muco-báči“, ako tomuto človeku s vojensky rozhodným a energickým vystupovaním familiárne v Trnave hovorili, však mal ešte rozsiahlejší plán. Vybudovať celý športový areál vrátane krytej plavárne. Zabránila mu v tom smrť. Tak sa aspoň po rokoch na jeho hale aj zásluhou starých pánov športovcov objavila tabuľa, ktorá oceňuje zásluhy nielen na vybudovaní Mestskej športovej haly, ale tým aj na rozvoji športového života v Trnave. EDO KRIŠTOFOVIČ

Článok pokračuje pod video reklamou