Písmo:A^-|A⁺00

. No priaznivci bílych andelov len povzdychnú: “Toto sme mohli mať už pred vlaňajšou jeseňou.“ Už pred rokom dávali rôznymi spôsobmi najavo svoju nespokojnosť s nekompetenciou bývalého manažmentu, so suchými dresmi viacerých hráčov alebo šepkaním o čudných výsledkoch. Neboli to len náhodné výkriky jednotlivcov, ale aj protestné transparenty, dvakrát aj symbolicky štvrťhodinkové prázdne oceľové tribúny – severná a južná. To sú už tisíce hlasov. Či najviac zavážili hlasy ľudu, či niečo iné, zisťovať nebudeme. Rozhodujúce, že sa stojaté vody nakoniec pohli. Najprv sa do trnavského futbalu vrátil Laco Kuna. Vystriedal J. Bachratého v kresle prezidenta klubu vlani 11. decembra. V ten istý mesiac Adamca vystriedal Jozef Šuran, jeho asistentmi sa stali Milan Malatinský a Róland Praj. V januári tohto roku prišiel obranca Peter Doležaj, brankár Pavol Kamesch, útočník Marián Tomčák, z hosťovania v Nových Zámkoch brankár Ladislav Rybánsky. Od 2. februára sa stal bílym andelom Miroslav Barčík, od 16. je v správnej rade klubu primátor mesta. Hráčske posily sa ukázali ako ozajstné, už v prvom zápase skóroval Doležaj (Trenčín 2:1), v druhom Tomčák (v Zlatých Moravciach 0:1), Barčík tvoril hru, Kamesch chytal spoľahlivo. Výhry však vystriedali nečakané prehry doma. Najskôr šok 17. apríla s Dubnicou a potom potupa 5. mája so Zlatými Moravcami. Tá prehra s ViOnom bola klincom do trénerskej rakvy Jozefa Šurana. Odišiel nielen on, ale viacero hráčov. Najväčší ohlas vyvolalo vyradenie Mareka Ujlakyho. O skutočných dôvodoch nebudeme špekulovať, zverejnené neboli. V zostávajúcich piatich kolách už viedol tím Ivan Hucko s asistentom Alojzom Fandelom. Výhra 2:1 v Močenku, doma 3:1 s Interom, remíza v Rimavskej Sobote, prehra v Dubnici a záverečné víťazstvo nad Šaľou. Najvyššia súťaž teda v Trnave zostala, Ivan Hucko ako tréner už nie. Záujem o predĺženie zmluvy prišiel zo strany klubu neskoro, keď už dal slovo Milanovi Máčalovi do Bahrajnu. Do mužstva prišiel z českého Jablonca Vladimír Pončák. V prvý prázdninový deň nastúpil po M. Raymanovi do kresla generálneho manažéra ďalší z plejády tvorcov majstrovskej Trnavy, Dušan Keketi. Hneď nasledoval príchod skúsených hráčov Pavla Kopačku a Rastislava Michalíka. Z viacerých skúšaných Balkáncov sa bílim andelom stal iba Borivoje Filipovič. Keď 11. júna podpísal zmluvu tréner Mazura, objavili sa kuvičie hlasy o tom, že to je tréner s dôrazom na defenzívu, že to nebude futbal pre oko diváka. Nakoniec nielen postavenie v jesennej tabuľke, ale najmä hra presvedčila o opaku. Pravda, ešte nie je všetko v najlepšom poriadku. Mužstvo často nedokázalo na dobrú prvopolčasovú hru nadviazať aj v tom druhom. Hráči akoby sa zľakli a nevedeli sa pobiť o výsledok. Boli zápasy, ako domáci s Dubnicou, kde mali gólové príležitosti aj na dva zápasy. Najsmutnejší bol záver zápasu v Košiciach, kde premárnili dobre rozohraný duel v posledných piatich minútach. Nedokázali držať krok v Petržalke, nepotešili 15 tisícovú kulisu porážkou Slovana. Boli však zápasy, ktoré vlievajú optimizmus, domáce 4:1 s úradujúcim majstrom zo Žiliny a 6:0 s Trenčínom. Pred Mazurovcami je zimná príprava. Čas na posilnenie kádra, nabratie kondície a zapracovanie nových hráčov do tímu. Zimný spánok teda nechajme medveďom, bíli nadeli majú iný program. ŠTEFAN HORVÁTH

Článok pokračuje pod video reklamou