Písmo:A^-|A⁺ 0

Práve počas Vianoc sa snažia rozdávať úsmev a radosť. „Spievame pre všetkých dobrých ľudí, nerobíme rozdiely, sme nepolitickí,“ vysvetľuje Eva Hromádková. Skupina vznikla náhodou. V Ratnovciach sa začali stretávať ženy, aby sa porozprávali o svojich záľubách. Keď prišla harmonikárka, začali aj spievať. „Hľadali sme zabudnuté ľudové piesne. Niektoré nás naučili ešte naše staré mamy. Objavili sme množstvo zaujímavých piesní a dnes ich máme v repertoári vyše dvesto. Medzi nimi sa nájdu aj pôvodné ratnovské pesničky.“ Najstaršia speváčka Štefánia Karabová začínala kedysi v trenčianskom dievčenskom dixielande hrou na tenorsaxofóne. O tom, že by sa k nemu opäť vrátila, neuvažovala. „Je to náročné. Potrebovali by sme dirigenta, ktorý by kapelu viedol. Medzi nami je dosť žien, ktoré ovládajú hudobný nástroj. Ale my spev berieme ako relax, nie ako drezúru,“ dodáva s úsmevom. V súčasnosti doprevádzajú dvadsať ženských hlasov dve harmonikárky, ktoré sa dopĺňajú a občas aj improvizujú. Niekedy je však veľmi ťažké zvládnuť toľko hlasov. „A oveľa ťažšie je zosúladiť názory!“ Preto v jednej chvíli aj hrozilo, že Ratnovské spievanky zaniknú. „Jedna po druhej sme začali odchádzať, ale po troch týždňoch nám začali chýbať melódie a tak sme sa vrátili. Pritom sa nič vážne nestalo, dokonca sem nepletieme ani politiku,“ smeje sa Eva Hromádková. Počas šesťročnej existencie nahrali Ratnovské spievanky dve cédečká s ľudovými piesňami a jedno s koledami. Ďalšia nahrávka by mala byť plná prekvapení. „Rozhodli sme sa nespievať iba staré piesne, chceme niečo nové a nezvyčajné, čo náš repertoár oživí,“ prezradila vedúca súboru. RASŤO PIOVARČI

Článok pokračuje pod video reklamou