Písmo:A^-|A⁺00

V zrkadlovej sále Divadla Jána Palárika vládla slávnostná atmosféra hodná tejto udalosti. So svojimi príhovormi a príspevkami vystúpili hostia aj organizátori. Všetci vyjadrili obdiv a poďakovanie zamestnancom knižnice. O práci knihovníkov sa vyjadrili ako o krásnej, avšak nedostatočne ohodnotenej. Za ich najväčšiu odmenu označili čitateľov. Pri pripomenutí si 80. výročia knižnice nechýbal ani slovenský prezident Ivan Gašparovič. Prezident má rád knihy aj Trnavu Hlava štátu má veľmi dobrý vzťah ku knihám, ale aj k mestu Trnava. Oslavu výročia knižnice si preto nemohol nechať ujsť. Zaspomínal si na svoje detstvo: „Patrím do generácie, ktorá dlho nepoznala televízor a kniha bola skutočne naším najlepším priateľom. Ako deti sme čítavali s baterkou pod perinou.“ Knižnici poprial veľa čitateľov, kvalitných pracovníkov a bohatší knižničný fond. K želaniu sa pripojil aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš, ktorý vraj v detstve patril ku knihomoľom. „Knižnica má obrovský význam nielen pre mesto, ale pre človeka všeobecne. Je to kultúrny svätostánok, kde sa prezentuje a vníma to krásne a múdre, čo knihy obsahujú,“ vyjadril svoj vzťah ku knihám Mikuš. Trnavský samosprávny kraj je v súčasnosti zriaďovateľom knižnice. Podporuje knižný fond, ktorý je pravidelne prehodnocovaný a v závislosti od možností a prostriedkov zveľaďovaný. Knižnicu už možno v budúcnosti čaká zveľadenie a zmodernizovanie priestorov. „Chceli by sme, aby bola knižnica miesto, kde si budú návštevníci môcť knihy nielen požičať, ale aj v pohodlí prečítať.“ Čitatelia sa tak možno dočkajú atraktívnejších priestorov s bezbariérovým prístupom. Bohatý finančný dar Aby sa neostalo len pri slovách, knižnica dostala k narodeninám od Trnavského samosprávneho kraja aj finančný dar v hodnote 100-tisíc korún. Podľa slov riaditeľky Emílie Díteovej bude táto čiastka použitá predovšetkým na nákup literatúry pre deti a odbornej literatúry pre trnavských študentov. E. Díteová je riaditeľkou knižnice päť rokov. Teší ju rozvoj, ktorým knižnica za obdobie svojej existencie prešla. Pestrá história Verejná knižnica v dnešnom poňatí vznikla po prijatí zákona o verejných knižniciach v roku 1919. Po dlhotrvajúcich prípravách bola otvorená 14. februára 1927. Pôvodne sídlila v budove Trnavskej univerzity – Adalbertíne. Prvým knihovníkom bol odborný učiteľ Eugen Rott. „Z malej knižnice, ktorá bola možno vo dvoch miestnostiach a mala sedemsto kníh sa stala veľká krajská knižnica. Dnes má 240 tisíc dokumentov na rôznych nosičoch s rôznym obsahom,“ uviedla riaditeľka Díteová. Špeciálny prínos má zvukové oddelenie knižnice pre nevidiacich. Knižnica však nie je len „požičovňa kníh“. V jej priestoroch sa pravidelne konajú prezentácie autorov a kníh, čítania a prednes poézie, ako aj rôzne besedy a aktivity pre deti a mládež. Práve mladá generácia rozhodne o budúcnosti kníh a knižníc v dnešnej dobe elektronických médií. KATARÍNA ROSINOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou