Písmo:A^-|A⁺00

Zostaňme pri troška skromnejšom „zakladateľ“, lebo on ním naozaj bol. V lete roku 1947 bol z jeho iniciatívy založený v TŠS Trnava hádzanársky oddiel a on bol v ňom dokonca trojjedinou osobnosťou – predsedom, trénerom a hráčom. Onedlho na to, v septembri 1947 odohrali trnavskí hádzanári svoj historicky prvý majstrovský zápas. Trnava má teda zásluhou profesora Františka Gažu 60-ročnú hádzanársku tradíciu. Na začiatku to bol u neho basketbal, potom sa zoznámil s českou hádzanou, aby rýchle vycítil, že progres je v hádzanej medzinárodnej, vtedy hranej so 7 i s 11 hráčmi. Dokázal medzi svojimi študentmi vytvoriť nielen širokú, ale najmä kvalitnú hráčsku základňu, ktorá jeho princípy a športovú filozofiu postupne preniesla do celého Slovenska. Svojou osobnosťou ďaleko prekročil trnavské hradby a bol známy nielen vo vtedajšom Československu, ale aj v hádzanárskej Európe, akou bolo Dánsko či Nemecko. Zásluhu na tom mala jeho jazyková zdatnosť podopretá odbornými znalosťami. Tie pretavil v roku 1955 do vôbec prvej odbornej publikácie o hádzanej, ktorá vyšla na Slovensku. Dodnes si spomínajú jeho študenti nielen na jeho charakteristické hodnotenie vedomostí či športového výkonu „mizéria s octom“, ale i na to, ako dokázal premeniť obyčajných chalanov v zdravých, fyzicky odolných a zdatných športovcov. Možnosť vyskúšať si jeho tréningové metódy mali aj trnavskí futbalisti. Na začiatku 60-tych rokov pôsobil v Spartaku ako atletický a po jednu sezónu i ako futbalový tréner. V roku 2000 dostal za zásluhy o rozvoj telesnej kultúry a športu v Trnave ocenenie „Čestné občianstvo mesta in memoriam“. Úplne zaslúžene. EDO KRIŠTOFOVIČ

Článok pokračuje pod video reklamou