Písmo:A^-|A⁺00

Garderobierka kostýmy nenavrhuje, ale dohliada na to, aby boli vždy pripravené, keď sa herec rozhodne vstúpiť na javisko. Lenka Majzlová musí vždy presne vedieť, z čoho sa ten-ktorý kostým skladá. „Hercovi ho vždy pripravím do šatne. Počas predstavenia však stojím za oponou a ak je to potrebné, pomáham mu prezliecť sa do druhého,“ vysvetľuje Lenka. Ako vraví, namáhavé na prezliekanie sú predstavenia Všetko o ženách a Všetko o mužoch, kde herci striedajú kostýmy niekoľkokrát. „Niekedy sa aj stane, že občas niečo popletiem, prehodím košeľu či niečo zabudnem. Pomáham si preto zoznamom, kde si ešte počas skúšok zapíšem, čo musí mať herec na sebe,“ hovorí. Najviac práce má pred premiérou, kedy herci skúšajú svoje postavy už v kostýmoch. Vo funuse trnavského divadla nájdete stovky kostýmov - oblečenie pre piráta, kráľovnú i Deda Mráza. „Predstavte si, že veľa hercov si svoje kostýmy pamätá. Ak im obliekam košeľu, šaty či nohavice, ktoré už mali raz oblečené, spomenú si na to.“ Rozprávkové kostýmy sa jej páčia najviac „Režisér sa o podobe kostýmu dohodne s návrhárkou, vôbec do toho nezasahujem. Mojou starosťou je zaplátať diery, kostým ožehliť, oprať, aby sa v ňom herec cítil dobre,“ opisuje svoju prácu Lenka. V bývalej práci sedávala rutinne osem hodín za šijacím strojom a o návrhárstve ani nesnívala. Napriek tomu však dokáže estetickú hodnotu niektorých kostýmov oceniť. „Najviac sa mi páčia tie z rozprávok Budkáčik a Dubkáčik či Pekielko a Anjelínka, ktoré navrhla návrhárka Eva Farkašová z Bratislavy,“ skonštatuje. Niekedy si ich aj vyskúša. „Okrem košieľ, nohavíc či šiat máme v garderóbe doplnky ako topánky či klobúky, niekoľko z nich som si už aj nasadila,“ vraví s úsmevom. Hotové či ušité kostýmy nie sú lacnou záležitosťou. Niektoré stáli aj niekoľko tisíc korún. Spoločenské šaty sú najdrahšie. Po sezóne sa ale všetky odložia do skladu, aby sa v budúcnosti mohli v niektorom predstavení zase oprášiť. Alebo si z nich niekto vyberie na karneval. LENKA JURÍKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou