Stále sa niečo deje
Som navždy pripútaný k invalidnému vozíku.
A tiež som nevidiaci. No všímam si veci, ktoré iným zriedka unikajú.
6. nov 2007 o 0:00
Posledné, vlastne ostatné dni, nám jasne ukazujú, že príjemnému počasiu odzvonilo. Niet sa čomu čudovať. Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých už máme za sebou. Spomínam si na roky, keď v tieto dni už dokonca snežilo. Neskorá jeseň a zima nie sú moje obľúbené ročné obdobia. Hoci, určite je lepšie mať na ulici chlad, než horúčavu z požiarov, aké boli v Kalifornii. Teraz je už lepšie sedieť doma a venovať sa niečomu, čo cez leto nestíham. Konečne som sa prinútil urobiť poriadok s mojou zbierkou cédečiek. Triedim ich podľa žánrov, číslujem a budem tuho rozmýšľať, čo z bytu vyradím smerom k pivnici, aby sa mi ďalšie boxy s cédečkami vmestili do skriniek. Boxy chodím kupovať do Bratislavy do istého nemenovaného veľkého obchodu. Zároveň je to pre mňa výlet. Vždy sa zastavíme v rôznych kníhkupectvách a dozvedám sa o novinkách. V posledných týždňoch ma veľmi nemilo prekvapila správa o tom, že vydavateľstvo L.C.A. vyhlásilo, po šestnástich rokoch existencie, bankrot. Ako jedno z mála vydávalo pôvodnú mladú slovenskú tvorbu, poéziu aj prózu. Myslím, že je to veľká škoda.
Stále sa niečo deje, sledujem, ako sa nemocnice budú deliť na dôležité a menej dôležité. S garantovanou existenciou a bez nej. Neviem si to dobre predstaviť. Dúfam len, že ak sa mi niečo stane, dostanem sa do tej prvej. Ale dosť bolo strašenia. Pred niekoľkými týždňami sa pri križovatkách našich hlavných ciest vynorilo množstvo študentov. Zaznamenávali počet prechádzajúcich áut a zisťovali hustotu premávky. Je pravda, že keď náhodou nedopatrením chceme ísť na aute cez Rybníkovú ulicu v tom najvyťaženejšom čase, je tam pekná zápcha alebo sa autá posúvajú iba krokom. Dúfam, že táto akcia aj reálne prispeje k vyriešeniu plynulosti dopravy v našom meste.
RICHARD GREGORČlánok pokračuje pod video reklamou
