Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Starý mlyn, ktorý prestavali bratia Mockovci, múku nemelie

Mlynárčina znamenala podľa mlynára SVETOZÁRA MOCKA živorenie. Napriek tomu sa svojho remesla nevzdali. Kolesá mlyna v Prašníku sa prestali krútiť v marci minulého roka.

Prerobili pôvodný mlyn s veľkým vodným kolesom Starý mlyn s veľkým vodným kolesom stál pri potoku Holeška v obci Prašník odnepamäti. Jeho súčasťou bol veľký kamenný žarnov. V roku 1934 ho odkúpili dvaja bratia – remeselníci Štefan a Ivan Mockovci od pôvodných majiteľov Mikloškovcov. „Ovládali veľa remesiel, stolárstvo aj murárstvo. Sami si vyrábali modely mlynských prevodov a odlievali ich. Ovládali drevárske práce, preto dokázali vybudovať kolá,“ hovorí Ivanov vnuk, tiež mlynár Svetozár Mocko z Prašníka. Svedčí o tom aj nájdená pečať, na ktorej je vyryté – Bratia Mockoví – podnik pre výrobu strojov a mlynov Vrbové – Prašník. Po prestavaní mlyna už nepracoval len na vodný pohon, ale tiež na elektrický. Vodu využívali práve na výrobu elektriny. Dvaja bratia pomáhali pri stavbe ďalších mlynov, ktoré postupne vznikali na Prašníku. No len ten u Mockovcov patril medzi najvýznamnejšie a najväčšie v okolí. „Chodievali sem mlieť zo širokého okolia. Robili sa výmeny. Gazda priviezol obilie a odniesol si múku.“ Pôvodný prízemný mlyn bratia prestavali na štvorpodlažnú budovu s prístreším. Technológiu mlecích strojov kúpili v českých Pardubiciach. Bratia zmodernizovali celé technické vybavenie „Mlyn tvorilo šesť párov valcov s celkovou mlecou šírkou 2800 milimetrov a príslušnou výsevnou plochou a čistením krupíc na mletie pšenice, raže a jačmeňa. Od toho sa odvíjala aj výška daní, ktoré museli platiť,“ vysvetľuje mlynár. Bratia mali presne stanovené, čo a koľko môžu zomlieť. V roku 1935 im štát povolil spracovať 30 metrákov pšenice a 70 metrákov raže a jačmeňa. V mlyne sa vyučilo aj niekoľko tovarišov, ktorí tu pomáhali. Keď neposlúchali, hodili ich do veľkej nádoby na múku. Chudobní mlynárski majstri „Ako spomínal môj dedo, mlynárčenie znamenalo živorenie. Pracoval tu len s bratom Štefanom. Robili všetku robotu, od výkonného riaditeľa až po údržbára. Na pleciach odniesli stovky vriec múky.“ Mlynári mali možnosť si privyrobiť len počas vojnových rokov, kedy mleli múku na chlieb pre vojakov na fronte. „Inak mali stále problémy vyžiť. Istý čas v mlyne exekuovali nábytok, pretože majitelia nemali čím uhradiť nejaké poplatky.“ I keď v Prašníku fungovalo až 15 mlynov, o nejakej konkurencii sa hovoriť nedalo. Ťažké časy po znárodnení V roku 1950 prišla do mlyna znárodňovacia komisia. Mlynár Ivan ich pozval dnu . „Všetko, čo bratia Mockovci vybudovali vlastnými rukami, museli bez náhrady odovzdať do vlastníctva štátu. Znášali to veľmi ťažko." Po znárodnení ostal mlynár Ivan verný svojmu remeslu. Vodné dielo, ktoré patrilo k mlynu a slúžilo na pohon mlynského kolesa, mu však zdemolovali. Takisto zrušili aj vodné právo. Mlyn na istý čas včlenili do majetku Roľníckych skladištných družstiev. Po niekoľkých reorganizačných zmenách ho v roku 1960 prevzali Mlynárne a cestovinárne v Piešťanoch. „Vyrábali sa tu krmivá a miešanky zo zvyškov, ktoré sa šrotovali. Mlyn už nepracoval naplno, ale mal rezervu pre prípad vojny.“ V plnej prevádzke dokázal spracovať až 6 ton obilia za 24 hodín. Späť do vlastných rúk V reštitúcii získali Mockovci mlyn v roku 1991. „Bol v dezolátnom stave, potreboval zrekonštruovať. Otec potom začal vyrábať grahamovú múku. Našiel si odberateľov z trnavského regiónu.“ Starý mlynár Ivan si pred svojou smrťou želal, aby sa mlyn aspoň občas zatočil. „A točil sa až do marca minulého roku. Skončil som s mlynárčením preto, lebo odberatelia už nepotrebovali múku od malého mlynára, začali ju vyrábať sami,“ hovorí Svetozár Mocko. Ako dodáva, mlyn je naďalej funkčný, stačí v ňom pozametať a kolesá sa môžu opäť naplno rozkrútiť. Čriepky z histórie Mlyny patrili na Slovensku medzi najrozšírenejšie tradičné výrobné zariadenia. Rozšírili sa najmä v stredoveku. Pri vodných tokoch začali vznikať vodné mlyny. Ich predchodcami boli ručné rotačné žarnovy. U nás sa udomácnil rímsky typ mlyna s vodným kolesom na vodorovnom hriadeli. Už začiatkom 11. storočia sa u nás datujú prvé takéto mlyny. Najväčšia koncentrácia bola v oblasti južného Slovenska v povodiach väčších riek. Ľudia stavali mlyny na miestach so spádom vody. Tú však privádzali umelým kanálom, ktorý viedol k vodnému kolesu. To bolo poháňané dômyselným ozubeným prevodom. Postupne sa technické vybavenie mlynov vylepšovalo. Pôvodný mlyn na Prašníku bol istý čas poháňaný paroplynom. Najväčšou modernizáciou prešli slovenské mlyny v druhej polovici devätnásteho storočia. Vtedy k nám prišli novinky z Anglicka a Ameriky, kde sa obilie mlelo vo valcových mlynoch. V roku 1972 na Slovensku pracovalo 4748 mlynov, z nich takmer deväťdesiat percent bolo vodných. Pod mlynským kolesom v mlyne u Mockovcov na Prašníku podľa domácich žili krásne kusy pstruhov. RASŤO PIOVARČI

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 081
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 639
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 766
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 203
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 185
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 236
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 565
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 694
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 389
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 963
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

V nemocnici zaočkovali už viac ako tisíc zdravotníkov

V Nemocnici v Dunajskej Strede doteraz zaočkovali viac ako tisíc zdravotníkov, z toho 230 vlastných.

Ilustračné foto.

V okrese Trnava budú testovať všetky obce

Zatiaľ iba dvaja veľkí zamestnávatelia z okresu Trnava avizovali svoj záujem testovať počas celoplošného skríningu svojich zamestnancov.

Testovanie na koronavírus.

Trnava zriaďuje na víkend 20 odberových miest, potom polovicu

Mesto Trnava pripravuje mobilnú aplikáciu, v ktorej si budú môcť ľudia vopred vyplniť svoje údaje k registrácii.

Zdravotník odoberá vzorku z nosa počas testovania na ochorenie Covid-19.

M. Klus: Na prechod cez hranice by sa mohol použiť covid certifikát

Obsahovať by mal buď výsledok negatívneho testu na ochorenie COVID-19, potvrdenie o prekonaní infekcie, alebo o zaočkovaní proti ochoreniu.

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?