29. okt 2007 o 0:00
Opäť sa rozhoria plamienky pre nebohých
V týchto dňoch sa na cintorínoch znova rozžínajú svetielka ako spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Súčasné vyzdobovanie hrobov patrí k novším zvykom. Pôvod sviatku Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých siaha oveľa hlbšie, do obdobia Druidov a é
ry pápeža Gregora III.
Úcta k mŕtvym siaha až k našim praslovanským predkom. Podľa ich predstáv sa duše zomrelých zúčastňovali na udalostiach svojho rodu, ktorý si ich mal uctievať primeranými obradmi. Postupom času sa zvyky menili až do podoby, na akú sme zvyknutí dnes. Sviatok Dušičiek pochádza z keltskej tradície sviatku Samhain. Slávil sa v deň keltského nového roku. V deň, kedy sa podľa keltskej viery prelína svet živých so svetom mŕtvych.
„Tu vznikla tradícia vyrezávania tekvíc. Tie znázorňovali prírodných predkov – duchov. Druidovia, keltskí kňazi, prinášali obete mŕtvym. Tým si chceli zabezpečiť dobré počasie na nasledujúci rok,“ hovorí etnologička Jarmila Hluchová. V ľudovej kultúre sa však sviatok všetkých svätých a dušičky výrazne neodlišujú. Niektoré rodiny však ešte dodnes pečú typické „dušičkové“ pečivo – božie kosti. „V minulosti sa pieklo v tvare prekrížených kostí. Cesto malo podobné zloženie ako cesto na šišky a rovnako sa aj vyprážalo. Rozdávalo sa žobrákom pri kostole a chudobným,“ vysvetľuje etnologička.
Tradície a zvyky
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia po Kristovi. Samotná slávnosť má však hlbšie pozadie. „V tento sviatok išlo o vytvorenie domnelého kontaktu s mŕtvymi. Na stoloch sa nechávali dary pre mŕtvych predkov. Najčastejšie to boli chlieb a maslo, v bohatších rodinách pálenka, víno, ale aj iné dary,“ približuje zvyky ľudí Hluchová. Potraviny však neboli určené priamo dušiam. Rozdávali ich chudobným, aby sa modlili za pokoj duší zosnulých. K starším zvykom patrí tiež pálenie sviečok. „Kladenie vencov a výzdoba hrobov tak, ako to poznáme dnes, sa objavujú až koncom 19. storočia,“ približuje etnologička. „V evanjelickej cirkvi nie je až taká tradícia pálenia sviečok,“ dodáva Miroslav Jäger, senior Bratislavského seniorátu.
Bláznivý a vlčí mesiac
S obdobím okolo sviatku Všetkých svätých sa spája aj množstvo pranostík. November sa nazýval bláznivým a vlčím mesiacom. Hovorí sa, že okolo sviatku Všetkých svätých slnko ešte malú slzu leta uroní, ale tiež, že leto Všetkých svätých trvá tri hodiny, môže však tri dni alebo aj tri týždne.
Druhý novembrový deň, Pamiatka zosnulých, je z hľadiska slávenia predsa len o niečo iný. „Cirkev si pripomína duše, ktoré sa nachádzajú v očistci. Sem zahŕňame všetkých verných zosnulých a modlitbou vyjadrujeme nádej, že aj oni raz budú tam, kde sú tí, ktorých sme slávili prvého novembra,“ približuje Jäger. Pranostiky neobišli ani tento sviatok. Ak bol deň pamiatky zosnulých slnečný, neveštil nič dobré. Znamená totiž príchod studenej zimy. „Starí vidiečania počas dvoch magických novembrových dní odhadovali počasie aj inými metódami. Napríklad pomocou triesky zo zeleného buka.
Ak bola suchá, zima mala byť mierna. Naopak, ak bola mokrá, zima sa mala niesť v tomto duchu,“ dodala Hluchová.
BARBORA BZDUŠKOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou