29. okt 2007 o 0:00
Súdny kruh trstínskeho kaštieľa
Kaštieľ v Trstíne síce v súčasnosti slúži ako výchovný ústav pre mládež, o jeho histórii však kolujú rôzne legendy. Na jeho mieste stál kedysi poľovnícky kaštieľ kráľa Mateja Korvína. Ostala však z neho len brána, popod ktorú mal prejsť každý, kto bol ods
údený na smrť. Ešte aj dnes sa nachádza v záhrade kaštieľa súdny kruh, ktorý tvoria náhrobky s menami významných uhorských šľachticov.
V strede sa nachádza kameň Zrínajovcov. Previnilec sa postavil do kruhu a vypočul si trest. Všetky dokumenty o histórii barokového kaštieľa nenávratne zmizli počas druhej svetovej vojny. Syn majiteľa kaštieľa Jozef Hesselman bol dôstojníkom v nemeckej armáde. Celý archív vzal so sebou.
Na fronte však padol a do Trstína prišla správa o jeho smrti. „Keď jeho manželke ukázali čiapku, ktorá po ňom ostala, zamdlela. Podľa ústne dochovaných informácií ho mali zabiť pri boji s partizánmi na strednom Slovensku,“ hovorí rodák z Trstína Kvetoslav Charvát.
Domnienky o tajnej chodbe
Mladý Hesselman chcel preložiť listiny a dokumenty písané po maďarsky a latinsky. Dokonca sa latinčinu začal aj učiť. Ľudia, ktorí slúžili v kaštieli, spomínali chodbu, ktorá mala údajne spájať Trstín so Smolenickým hradom. „Pravdepodobne to boli obilné jamy, ktoré rokmi ľudia prekopávali a spájali. Počas vojen sa sem potom ukrývali,“ vysvetľuje Charvát.
Žiadna tajná chodba spájajúca kaštieľ so zámkom neexistuje. Napriek tomu sa však v minulosti nielen v areáli kaštieľa, ale aj v obci prepadla zem. Existujú domnienky, že nejaká úniková chodba mohla viesť do neďalekých polí.
Súčasťou kaštieľa sú zvyšky anglického parku. „V ňom sa nachádza dvanásť súdnych kameňov s menami uhorských šľachticov.“ Podľa legendy tu mali súdiť previnilcov. „Všetko však vzniklo len ľudovým podaním. Keďže sa majitelia ocitli vo finančnej kríze, nemohli dať vytesať sochy.“
Legendy o strašidlách
V parku tak ostali iba podstavce s menami, čo dalo priestor ľudskej fantázii. Ľudia si dali bránu, ktorá ostala po pôvodnom poľovníckom kaštieli, do súvisu s kruhom. „Nikdy tu však nikoho nesúdili. Šľachtici uvedení na náhrobkoch žili v odlišných časoch.“ V minulosti však podľa dochovaných informácií mali na schodoch kaštieľa vídať bielu pani. Povrávalo sa, že v kaštieli straší.
Kaštieľ istú dobu patril Krischkerovcom. Jeden z nich sa v kaštieli obesil. Jeho duch – tmavá postava sa vraj zjavuje na chodbách za silného vetra. Okrem neho sa nočným hlásnikom zjavovala aj biela pani, ktorá sedávala pri železnej bráne.
Cez vojnu mali v kaštieli nemeckí vojaci pozorovateľňu.
Zo strechy sledovali lietadlá a informovali o ich pohybe a smere letu armádu. „Prepadli ich partizáni a jedného z nich zabili. Ďalší sa ukryl v uhlí.“ Tretí utiekol. Do Trstína prišli nemeckí vojaci a obec uzavreli. Nikto nesmel odísť ani prísť. „Vracal som sa zo školy, tak ma pustili domov.“ V tom čase hrozilo, že Trstínčania budú za násilnú akciu partizánov potrestaní. Vtedajší farár Ďuriš však všetkých pred možným ohrozením zachránil.
RASŤO PIOVARČI
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
