Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Ľudská duša je častokrát ďaleko za človekom

Kto sa aspoň raz stretol s Yarom Kupčom (46), odnáša si vnútorný pocit vyrovnania. V dnešnom svete pôsobí ako anjel, ktorý rozpráva príbehy pomocou fotografií.

V mladom veku bol vášnivým turistom. Hory sa mu napriek tomu stali osudné. Deň pred Vianocami sa pod ním uvoľnila ľadová doska. Nasledoval dlhý pád, ktorý vtedy osemnásťročného mladíka pripútal na vozík. Do hôr sa po rokoch vrátil a pribalil si so sebou aj fotoaparát. Aké boli prvé pocity mladého človeka, ktorý sa zo dňa na deň ocitne na vozíčku? - Úraz, to bola hlúpa smola. Nehrozilo ani lavínové nebezpečenstvo. Nepamätám si, ako sa doska odtrhla. Ale vraj som letel svahmi dlhým pádom. V nemocnici mi dlhý čas hovorili, že pôjdem na rehabilitáciu a tam sa dám dokopy. Tu mi ale povedali, že nebudem nikdy chodiť. Bolo ťažké zmieriť sa s tým. Pôvodne z Kežmarku ste sa tak dostali do Piešťan. - Bol som tu najskôr na liečení. Piešťany sú však úžasné mesto v tom, že ľudia sú tu prirodzene zvyknutí na imobilných ľudí. Aj keď sa vám hory stali osudné, nezanevreli ste na ne, začali ste ich fotiť. Pamätáte si vašu úplne prvú fotku? - Prvýkrát som fotil ako desaťročný na Štrbskom plese. Vtedy mi dal otec do ruky fotoaparát, ukázal mi základné postupy. Neskôr som fotil sám pre seba. Za to, že som sa fotografii začal venovať vážnejšie môžem ďakovať odvážlivcovi, ktorý mi ukradol batoh aj s fotoaparátom a ja som sa prinútil kúpiť si niečo kvalitnejšie. Patríte medzi tých, ktorý stále fotia na klasický film. - Fotím ešte na ten klasickejší ako je klasický, na zvitkový film. Ponúka podstatne väčšie možnosti a kvalitu. Niekedy, keď išiel fotograf fotiť, mal veľký aparát s čiernou plachtou. Ťažko sa nosil. Dnes to znie nereálne, ale ten človek polhodinu nastavoval kompozíciu, päťkrát meral expozíciu. Nakoniec si povedal, že je to zlé, tak išiel ďalej. Na konci dňa priniesol domov len dve fotografie. Ale to boli také fotky, ktoré boli ozdobou každej výstavy. S týmto pohľadom sa asi ťažko robia kompromisy pri dnešných digitálnych fotoaparátoch, ktoré sú schopné spraviť niekoľko stoviek fotiek denne... - V podstate už kinofilm kazil ľudí. 36 obrázkov... tam už človek cvakal. To už išlo bez problémov. Ja nie som proti digitálu. Ale som proti veľkosti kariet. To znamená, že ak ide človek fotiť, nech si vezme tú najmenšiu kartu, kde vojde desať fotiek. A ak večer príde domov a bude mať ešte polovicu voľnú, vtedy je na dobrej ceste. Čím je viac fotiek, tým to človeka kazí. Prestáva rozmýšľať. Ako je to teda s vami, fotíte len to, o čom ste presvedčený? - Aj mňa niekedy svrbí prst. (smiech) A viem, že z tej fotky nič nebude. Ale odfotím to. Zvlášť vtedy, keď som niekde ďaleko a viem, že sa sem tak skoro nevrátim. Zvitkový film, na ktorý fotím, má dvanásť obrázkov. Môžem si tak trocha vyberať. Naposledy ste predstavili fotky zo Škandinávie. Nórsko, Švédsko... Nordkap. Podľa čoho si vyberáte krajiny. V čom spočíva túžba fotografa? - Kedysi sa pýtali horolezca Georga Malloryho, prečo vystupuje na Everest. Odpovedal: „Pretože je.“ Tam nemusí byť nejaký racionálny dôvod a zrejme, ak by som ho hľadal, ani nie je. Je to naozaj skôr o túžbe. Keďže som na vozíčku, vychádzam z reality, čo je pre mňa vhodné. Dajme tomu, v Škandinávii som z tých troch týždňov spal jednu noc v dome a jednu v chatke. Inak voľne, pod širákom. Toto by som si v Taliansku alebo vo Francúzsku nemohol dovoliť. Čím vás Škandinávia prekvapila? - Všetko sú to krajiny, v ktorých robia pre vozičkárov maximum. Musím spomenúť jednu skutočnosť, ktorú som tam zažil. Bol som na Lofotách. Strmé štíty hôr, vyrastali priamo z morskej hladiny. V lete tam vládne polnočné slnko a v zime polárna žiara. To sú tisíce ostrovov pospájané mostami, podmorskými tunelmi. Nájdete tu dedinky, kde je dvadsať domov. Prešiel som ich celé, až po poslednú dedinku. Volala sa A. Nič viac, iba A. Bolo tu ozaj iba pár domov a za dedinkou maličké parkovisko. No a na ňom bol záchod pre vozičkárov. Ťažko by som také niečo inde hľadal. Navštívili ste aj sen mnohých cestovateľov - Nordkap. Dokonca, sám spomínate príbeh Fridtjofa Nansena, ktorý sa na lodi Fram pokúšal dostať k severnému pólu. Fascinuje vás jeho túžba? - Na Severnom póle fakt nič nie je. Antarktída je aspoň kontinent, kde niečo je. Alebo, ak ide človek do hôr, odfotí si štít, pleso. Sú tam protiklady, všeličo možné. Ale Severný pól... predstavte si zamrznutú krajinu, ktorá ma dvetisíc kilometrov. A pritom to nie je hladký ľad. Všetko sú to ľadové kryhy, ktoré sú vysoké. Ľudia tam kedysi išli tempom päť až šesť kilometrov denne. Zobrali psov, sane... Vonku bolo mínus dvadsať stupňov, fúkal studený vietor. Ako povedal Francesco Negri, Nordkap je na samom konci sveta. Ako pôsobil najsevernejší bod Európskej pevniny na vás? - Pred odchodom som videl ešte jednu fotku. Bolo na nej napísané Nordkap – sen mnohých cestovateľov. Vtedy som trošku zapochyboval, či tam chcem ísť. Nakoniec som teda šiel. Ale priznám sa, bolo to trošku sklamanie. Všade boli davy turistov, chýbala tam dávna atmosféra tých, ktorí na Nordkap prišli prvýkrát. Ale pre mňa ja každé miesto na mape biele, kde som nebol. Vaša aktuálna výstava v Piešťanoch nesie názov Cesty a zastavenia. Je dôležitejšie ísť alebo sa zastaviť? - Je taký príbeh, ktorý so zastavením spájam. Putovali spolu beloch a indián. Beloch vybehol na kopec, zbehol dolu, zaostal, znova zašiel za kopec. Nakoniec Indiána dobehol. Ten sa ho pýta: „Kam sa ty stále ponáhľaš, kde utekáš?“ Beloch mu odpovedal „Chcem všetko vidieť.“ Belochovi to však nedalo a spýtal sa indiána, prečo on ide tak pomaly. „Lebo nechcem stratiť svoju dušu.“ , odpovedal. Človek keď sa ponáhľa, akoby strácal svoju dušu. Duša ide pomaly, vníma. Ako ste na tom vy a vaša duša? - Niekedy, keď čakám na svetlo, alebo kým odídu mračná, nazývam to mojim stretnutím s dušou. Vtedy sa človek zastaví, porozmýšľa a je chvíľu tým Indiánom. Tu strácam pojem o čase. Je to možno také zvláštne, ale ja inak žijem dosť naplno a hekticky. Fotografovanie mi dáva možnosť stretnúť sa s dušou. Fotíte iba krajiny. Typické pre vašu tvorbu je aj to, že fotkám nedávate názvy. Iste je však niečo, čo chcete tým, čo zachytíte, povedať. - Do fotografií sa snažím vniesť trocha impresionizmu, aby si v nich každý niečo našiel. Mám aj fotky, ktoré sú skôr len farebné diaľky zo zahraničia. Tie môžu mať charakter dokumentu z cesty. Viac pohody je v slovenských fotkách, kde je čas na to – zastaviť sa. Fotografia by mala mať ďalší rozmer. A fotiť prírodu? To je niečo ako správa vo fľaši. Je jej čoraz menej a možno to raz bude odkaz pre budúce generácie, že takto to tu kedysi vyzeralo. A ja ju fotím, lebo jej je málo. BARBORA BZDUŠKOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 703
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 521
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 13 891
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 716
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 918
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 219
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 075
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 621
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 524
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 356
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Útočníkov, ktorí chceli pomáhať, zadržali v Hlohovci

Najskôr sa zahnal na muža mačetou, potom mu dal s ďalšími poriadu. "nakladačku". Všetkých útočníkov už zadržala polícia.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Ilustračné foto

Antigénové testy sú už na Slovensku

Zásielka dorazila v poriadku, lietadlo z kórejského Soulu pristálo na bratislavskom letisku v noci.

Testovanie na nový koronavirus.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?