22. okt 2007 o 0:00
Z každého rožka troška
Rád sa s vami po štrnástich dňoch opäť stretávam. Znovu sa všeličo stalo a mnohé z toho iste neuniklo ani vašej pozornosti. Určite ste si všimli, že v podchode pod kultúrnym domom na námestí sa dejú zmeny.
Som zvedavý, ako to bude vyzerať po rekonštrukcii vstupu do budovy. Má byť bezbariérový a dúfam, že sa konečne vyrieši aj problém vstupu do veľkej sály na poschodí, v ktorej bývajú rôzne kultúrne podujatia.
Dostať sa tam na vozíku vždy znamená podstúpiť riadnu tortúru. A keď už sme na námestí, tak sa pozastavím pri utorňajšej akcii, keď bolo celé námestie zaplnené policajnými autami. Najprv som sa zľakol, že z väzenia sa podarilo utiecť nejakému ťažkému zločincovi a všetci sa po ňom chystajú pátrať.
No potom sa vynorili televízne štáby a za „Trojičkou“ aj miestni a dokonca i celonárodní najvyšší predstavitelia . Z akcie sa nakoniec vykľulo odovzdávanie nových áut polícii. Rád sa vozím autom, ale vozenie na takýchto „premiestňovadlách“ radšej prenechám iným.
Hovorí sa, že trochu poézie nikoho nezabije. Tentoraz to nebude o poézii, ale o výstave v trnavskej Galérii J. Koniarka. Bol som sa pozrieť na výstavu Pramene 1967-2007, ktorá je veľmi rôznorodá. Ani mená vystavovaných umelcov mi neboli neznáme. Vždy vám však opisujem, o čom daná výstava bola. Ale čo keby ste sa tentoraz vybrali do galérie pozrieť sa na vlastné oči, čo tam vystavujú...? Ďalšia vec, ktorá ma zaujala, je budova bývalej chirurgie v areáli trnavskej nemocnice. Počul som už rôzne fámy, že by to mala byť liečebňa pre ľudí závislých od alkoholu a drog.
Zdalo sa mi to dosť zvláštne, že by chcel niekto liečebňu umiestniť uprostred nemocnice. Ale dnes som sa dozvedel, že tam má vzniknúť Detské krízové centrum. A to by bolo na dnes asi všetko. Prezradím vám však ešte jedno malé tajomstvo. Viete, čo je na písaní týchto článočkov najťažšie? Neuhádnete. Vymyslieť mu priliehavý názov.
RICHARD GREGOR
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
