Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky
OD STRÝKA Z KANADY SA VRÁTILA S HOLOU HLAVOU

Zuzana Kanócz: Keď som bola mladšia, narobila som veľa rebelského

Chcela byť archeologičkou, psychologičkou i lekárkou. Rebelku, ktorá pravidelne chodila na súťaže recitovať básne, posunul k herectvu tesne pred dosiahnutím veku dospelosti herec košického divadla Tália.

Aj keď jej rodičia tým neboli nadšení, postupne ich presvedčila, že sa o jej budúcnosť báť nemusia. Dostala sa na VŠMU, objavila sa na filmovom plátne (Román pro ženy v roku 2005), v televíznych seriáloch (Medzi nami, Ordinácia v ružovej záhrade) a v septembri si za rolu Portie Coughlanovej v rovnomennej inscenácii prebrala cenu divadelných odborníkov Dosky. O tom, aká bola jej cesta k herectvu, sme sa porozprávali so Zuzanou Kanócz. - Je ráno a vy už máte za sebou cestu z Bratislavy a prvý nástup na scénu. Kedy ste vstávali? O siedmej, čo bolo pre mňa dosť ťažké (smiech). Ale keď skúšame, tak musím. -Vaša cesta k herectvu sa začala pri maďarských básňach, ktoré ste recitovali na súťažiach. Tam vás objavil istý herec košického divadla Tália... Skôr mi otvoril oči a posunul k herectvu. Nevedela som, kam chcem ísť a vždy som chcela byť niečím iným. Recitovala som každý rok a keď ma raz videl, spýtal sa ma, či som nerozmýšľala nad herectvom. Vtedy som si uvedomila, že vlastne áno. Mala som asi 17 rokov, takže to, že chcem byť herečka som si uvedomila pomerne dosť neskoro. -Čím ste chceli byť dovtedy? Všeličo. Archeologička, psychologička, jeden čas aj lekárka, čo bolo dosť nereálne. -Prečo? Neučila som sa dobre (smiech). Predmety ako fyzika, chémia mi nešli a z matematiky som takmer prepadla. -Ako reagovali rodičia na rozhodnutie vybrať sa na hereckú dráhu? Myslím si, že mali obavy o moju budúcnosť, lebo každý polrok som domov prišla s niečím novým, čím chcem byť. To posledné bola fotografka. Ocko ma od toho odhováral, aj keď som s foťákom všade chodila a fotila všetko možné. Hovoril mi, že v tejto brandži musí byť človek veľmi dobrý, aby niečo dosiahol. Tak som si to rozmyslela a prišla som s herectvom. -Čoho sa rodičia báli? Toho, či na to vôbec mám. Ako dieťa som nebola tá, ktorá sa chce večne predvádzať a pútať na seba pozornosť. Rodičia zrazu nevedeli, odkiaľ sa moje rozhodnutie byť herečkou vo mne nabralo. -Možno gény. Nemáte v rodine umelcov? Herecké asi nie. Všetci v rodine inklinovali skôr k výtvarnému umeniu, mladšia sestra to aj študovala. Rodičia sú stavební inžinieri, takže vedeli kresliť. Aj prababka vedela krásne maľovať. K literatúre a k básniam ma viedol dedko – otcov otec, ktorý učil literatúru na strednej škole. Recitovanie, ktoré bolo pre mňa spočiatku niečo ako zábava, som neskôr prežívala, ale nikdy som nerozmýšľala nad herectvom. -Ale na VŠMU ste si nakoniec prihlášku poslali... Dostala som sa tam prakticky až na druhýkrát. Rok som navštevovala večerné štúdium v odbore Cestovný ruch a krajinná geopropagácia a popri tom som robila niečo ako au-pair. Starala som sa o jedného chlapca, druháka na základnej škole, s ktorým som sa učila a hrala, lebo jeho rodičia boli dosť zaneprázdnení. -S akými pocitmi ste odchádzali do Bratislavy? Na školu som išla s tým, že som vôbec nevedela, ako to tam bude vyzerať. Nevedela som si predstaviť, ako sa učia ľudia byť hercami. Hneď v prvom ročníku som zistila, že je to ťažké. Mala som pocit, že som si nevybrala dobre. Museli sme tu všetci odhaliť svoje vnútro, rozprávať o sebe alebo hrať situácie podľa vlastných skúseností, ktoré sme mnohokrát ani nechceli riešiť. Takže najprv som to brala ako psychoteror. Ale potom som zistila, že to je vlastne cesta, na ktorej herec spoznáva sám seba a svoj doterajší život. -Kto vám bol v ťažkých chvíľach najväčšou oporou? Toto som nejako neriešila, ale dosť mi pomohol vtedajší priateľ. -Pochádzate z Košíc, v Bratislave si už niekoľko rokov budujete druhý domov a už počas štúdia ste sa objavili v inscenácii Tančiareň v Slovenskom národnom divadle. Prečo ste sa rozhodli po škole pre nitrianske divadlo? Neviem prečo, ale akosi ma žiadne bratislavské divadlo nepriťahovalo. Do Národného divadla som si netrúfla, aj keď som už hrala v Tančiarni. Vedela som, že Divadlo Andreja Bagara robí každý rok kastingy, aj keď nie vždy príjmu nových ľudí. A tak som sem prišla a zobrali ma ako jedinú. - Nedávno ste si v DAB prebrali Dosku za najlepší ženský herecký výkon sezóny za Portiu Couglanovú. Ešte počas skúšania ste sa o nej vyjadrili ako o úlohe, na ktorú ste dlho čakali. Ako vyzeralo skúšanie? Čítačky trvali asi dva týždne. Všetci sme sa snažili pochopiť mentalitu postáv, ktoré sme hrali, vcítiť sa do toho, kde žijú. Hľadali skryté významy, ktoré v dobre napísaných hrách sú a ktoré treba dobre zahrať. Portiu som nosila stále v hlave. Snažila som sa ju pochopiť, lebo je to komplikovaná osobnosť, a možno doteraz som ju ešte celkom nepochopila. Premiérou sa nič nekončí, práveže sa začína. -Čo povedali rodičia, keď vás videli hrať? Boli na premiére? Práve vtedy prísť nemohli, na premiére bola moja sestra s priateľom. Rodičia sa potom prišli pozrieť niekedy na konci minulej sezóny. -Aké boli ich reakcie? Sú hrdí. Myslím si, že sú veľmi radi, že sa ich zlé predtuchy a strach o moju budúcnosť ako herečky nenaplnili. Postupne som ich presvedčila. Najprv tým, že ma zobrali na školu, že som ju dokončila, potom tým, že ma zobrali do divadla, keď videli film, v ktorom som hrala. Dúfam, že ich postupne úplne presvedčím, že sa o mňa báť nemusia. Aj keď vo svete hercov a divadla je to ťažké. Momentálne sa mi síce darí, neznamená to však, že sa bude aj o dva roky. Snažím sa teda nezaspať na vavrínoch. Čo plánujete? Kam sa chcete posunúť? Chcem točiť film v Čechách. Veľmi chcem. Opäť s Filipom Renčom? Nie len s ním, aj keď práca s ním je vynikajúca. Všetko, do čoho sa pustí, má dôkladne premyslené. -Práve v jeho filme Román pro ženy ste sa predstavili v úlohe rebelky. Páčia sa vám takéto úlohy? Ste rebelka aj mimo filmového plátna? Ja som narobila veľa rebelského, keď som bola mladšia (smiech). -Čo napríklad? Keď som mala asi 15 rokov, odišla som za strýkom do Kanady a vrátila sa s holou hlavou. Potom som na vlasoch vystriedala asi šesť farieb. Chodila som poza školu, o čom rodičia možno ani nevedia. Chodila som na pivo s kamarátmi, ale teraz sa ho už ani nedotknem. Včas som si ale uvedomila, že keby som v týchto veciach pokračovala, sama sebe by som si ublížila. -Ako trávite voľný čas? Teraz ho nemám. Nerobím nič iné, len robím. Asi mesiac som už neupratovala byt. Keď mám chvíľu voľno, idem sa s priateľom prejsť, čítam si alebo sa učím texty. -Máte atraktívnu prácu a za ňu uznanie publika i kritikov. Sú to veci, ktoré ste chceli? Ja neviem. Nikdy som na nič nečakala. Ani na to, že dostanem Dosku. -Tak čo teda čakáte od svojej budúcnosti? Určite rodinné zázemie, chcem porodiť dieťa, čas sa mu venovať, aj keď viem, že pri herectve to bude ťažké. Neviem, kedy to všetko príde, ale určite to budem chcieť mať v poriadku. Chcem mať robotu, ale nie nad hlavu. Chcem pracovať tak, aby som to všetko vedela zabezpečiť a aby som aj ja ako umelecká duša bola spokojná. MARIANNA PETROVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 027
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 035
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 889
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 228
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 213
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 644
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 971
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 713
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 663
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 600
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Pre aplikáciu je potrebné zaregistrovať svojej osobné údaje, administrátori na odberovom mieste ich potom načítajú priamo cez QR kód.

14 h

Od 5. januára zaočkovali vo Fakultnej nemocnici Trnava približne 3 500 osôb.

14 h

V priebehu týždňa urobili policajti v Trnavskom kraji viac ako 3400 dychových skúšok.

17 h

Celkový počet doteraz ukončených laboratórnych PCR testov na Slovensku je viac ako 1,6 milióna.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

19 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

18 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?