Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Majiteľ leopoldovského antikvariátu má okrem kníh ešte jednu vášeň. ,,Mal som asi pätnásť rokov, keď som bol na hodoch u starej mamy v Hornom Trhovišti. Na ulici bolo veselo, ľudia sa zabávali a ja som v tom hurhaji začul zaznieť harmoniku. Kúpil som ju od jej majiteľa za dvestopäťdesiat korún a nechal som si ju opraviť,” hovorí. Hudba musí mať učiteľa ,,Na svadbe som sedával vždy len pri muzikantoch. Do harmoniky som bol tak zbláznený, že som ju na pleci muzikantovi niesol len preto, aby mi na nej počas zábavy aspoň raz dovolil zahrať,“ spomína si Tibor. ,,Nešťastím však bolo, že som sa na nej začal učiť hrať sám. Hudba totiž potrebuje učiteľa, ktorý bude mladého muzikanta viesť,“ vysvetľuje. Postupne sa však vlastným úsilím v hre na harmonike zdokonaľoval. ,,Otec mi kúpil harmoniku značky Veľmajster, takú mávali len konzervatoristi.“ Vyskúšal si však i hru na ťahovom pozni. „Pracoval som vtedy v Čechách. Býval som na ubytovni, kde moju hudbu príliš nerešpektovali. Z nástroja mi preto ukradli nátrubok. Musel som chodievať hrať už iba do lesa,“ opisuje. Verný ostal teda iba harmonike, preto sa v hre na ňu stále zdokonaľoval. Vystriedal viacerých učiteľov, no ako vraví, hrať ako to vedia cigáni, ho ani jeden nenaučil. Raz, keď bol v garáži, išiel okolo rómsky huslista. Pozval ho aj s kapelou na burčiak, ktorý tam mal odložený. „Vycúval som auto a hrali sme v nej až do rána. Susedia sa ma neskôr pýtali, čo sme oslavovali, keď sa taká pekná muzika z garáže ozývala,“ smeje sa Tibor. „Po niekoľkých skúškach mi ich harmonikár napokon povedal, že už hrám ako on. Od Cigána je to najlepší kompliment.“ Harmoniky aj na výstave Vo svojom antikvariáte má odložených niekoľko harmoník, mnohé z nich zapožičal aj na výstavu do Domu hudby Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave. ,,Jednou zo vzácnejších je tá s dvoma klaviatúrami. V medzivojnovom období si ju na zákazku pravdepodobne objednal klavirista,“ odhaduje jej pôvod. Harmoniky v Tiborovom obchode si však záujemcovia môžu aj vyskúšať, amatéri mu posielajú dokonca aj nahrávky. ,,Vtedy mám uši ako ostriež. Musím povedať, že ma ešte nikto nenavštívil, kto by na basy vedel lepšie hrať ako ja,“ hovorí. Hoci to možno znie neskromne, neostáva nám nič iné, ako Tiborovi veriť. Veď niekde má dokonca odloženú aj striebornú medailu od exprezidenta Rudolfa Schustera. ,,Zvolal som kapelníkov z našej bývalej skupiny a zistil som, akú pieseň má pán prezident rád. Keď sme spustili Na košickej Turni, vyhŕkli mu slzy z očí.“ Keď sa rozniesol chýr o Tiborovom antikvariáte, predviedol svoju zručnosť na harmonike i exprezidentovi Michalovi Kováčovi a dnešnému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Knihu z antikvariátu si však napokon ani jeden z nich neodniesol. Podľa Tibora majú zrejme iné záujmy. LENKA JURÍKOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou