Písmo:A^-|A⁺00

Prvý výrobok vypracoval spoločne s manželkou. „ Vymodelovala som sošku, ale nebola dokončená. Manžel ju vzal a napriek môjmu zákazu vypálil. Dnes by som ju nepredala za nič na svete,“ spomína si Anna. Keď sa Peter vrhol na keramiku, učila ho spočiatku manželka. Neskôr sa pýtal aj starých majstrov, ktorí ho zasvätili do tajomstiev hliny. „Občas však človek musí pracne hľadať správnu technológiu, záleží aj na hline. Stačí trošku iné zloženie a je po výrobku. Spočiatku bola hlina len zábavou a koníčkom, výrobky putovali pre známych k rôznym sviatkom. „Neskôr sme sa začali prezentovať a rozbehlo sa to pre nás veľmi nečakane. Ľudia sa o keramiku zaujímajú, ale len veľmi málo ich vidí tú náročnú prácu za tým,“ myslí si Peter. Nepoužívajú hrnčiarsky kruh, všetko, čo vyrobia, je pomalá ručná práca. „Remeselníci držia spolu, pomôžu i poradia. Každý z nás nejako začínal a učil sa od starších. Vieme, že musíme z niečoho vyžiť. Je to náročné, ale nikdy by som sa toho nevzdal.“ Okrem novej keramikárskej pece už vyskúšal aj starú pec na chlieb. „Ľudia majú záujem o všetko, čo im pripomína detstvo, časy starých dedov. Každý rád spomína.“ Medzi požiadavkami na sošky sa objaví aj úsmev alebo smútok. „Zároveň nás inšpirujú ľudské tváre. Ale požičiavame si aj z dejín umenia,“ doplňuje Anka. Dnes majú najväčší úspech misky a sošky. „Sme radi, že sa naše výrobky páčia, je to také pekné vyjadrenie úcty k našej práci,“ zhodujú sa manželia. Každý výrobok má svoje označenie. „Keď sa objavíme na jarmoku, ľudia sú prekvapení, môžu si vyskúšať našu prácu. Málokomu sa podarí na prvý raz niečo vymodelovať. A vtedy pochopia,“ vysvetľuje Peter. Keramikárske korene priniesla do rodiny Anka. Dlhšiu dobu pracovala v sokolovskej keramike. „Pracovný pomer vypršal a ja som si nevedela predstaviť život bez hliny. Ak sa nám prestane dariť, budeme si vyrábať sami pre seba,“ hovoria. RASŤO PIOVARČI

Článok pokračuje pod video reklamou