Písmo:A^-|A⁺ 0

Pôstny mesiac ramadán, ktorý slávi väčšina moslimského sveta, sa blíži k svojmu koncu. Pre moslimov sa začal vo štvrtok 13. septembra. Počas tridsiatich dní od východu do západu slnka dospelí nesmú nič vložiť do úst – týka sa to nielen jedla a pitia, ale napríklad aj fajčenia. Taktiež sa musia zdržať všetkých telesných a duševných pokušení. Ako však ramadán naozaj prebieha? Katrin Abou Naboutová sa s nami podelila o svoje skúsenosti a priblížila nám skutočnú atmosféru tohto moslimského sviatku. Máš exotické meno, ale pri bežnom pohľade na teba by človek nepovedal, že nie si Slovenka. Jediné, čo ťa prezrádza, sú tvoje tmavohnedé „arabské“ oči. - Je pravda, že výzorom sa príliš neodlišujem od ostatných slovenských dievčat. Pochádzam zo zmiešaného manželstva, v ktorom je mama Slovenka a otec rodený Sýrčan. Zoznámili sa ešte ako študenti na internáte v Bratislave. On študoval elektrotechniku a ona ekonomiku. V Sýrii som sa narodila a tam som aj do svojich 19 rokov žila a vyrastala. Mám dvojaké občianstvo a cítim sa nielen ako Sýrčanka, ale aj ako Slovenka. S negatívnymi reakciami na svoju osobu som sa našťastie nikdy nestretla. Keď ste sa presťahovali na Slovensko, nezažila si kultúrny šok? Predsa len, naše kultúry sú dosť odlišné. Dajú sa vôbec porovnať spomínané štáty? - Ako si správne podotkla, sú veľmi odlišné, takže sa to v podstate nedá porovnať. Sýria predstavuje úplne iný svet s rozdielnymi ľuďmi a mentalitou. Po presťahovaní na Slovensko som nezažila kultúrny šok, pretože som tunajšie prostredie poznala. Rodičia s nami cestovali na Slovensko každé leto. Nedá sa preto jednoznačne povedať, kde je lepšie a kde horšie. Bola som vychovávaná v obidvoch prostrediach, mám k nim rovnocenný vzťah. Keď človek chce, prispôsobí sa všade. Teraz už chcem ostať na Slovensku, ale nie preto, že sa mi v Sýrii nepáči. Je to z prostého dôvodu – mám tu školu, črtá sa mi práca a našla som si kopu kamarátov. Prežila som tu podstatnú časť svojej dospelosti. Aj moji rodičia tu ostali nastálo, takže v Sýrii už nemám žiadne záväzky. Tvoja slovenčina je výborná, nemáš takmer žiadny prízvuk. Necítila si zo začiatku komunikačnú bariéru? - Vôbec nie, lebo som vyrastala v dvojjazyčnom prostredí. Mama sa so mnou odmalička rozprávala po slovensky, otec po arabsky. V Sýrii som navštevovala gymnázium a dvojročnú nadstavbu. Keď som nastúpila na vysokú školu stavebnú do Bratislavy, trochu som mala problémy s odbornými termínmi. Rozprávať som síce vedela, ale s písaním to až také ružové nebolo. V súčasnosti väčšina moslimského sveta slávi rámadán. Podľa čoho sa určuje deň začiatku pôstu? - Začiatok ramadánu nepripadá vždy na ten istý dátum. Arabské mesiace majú svoje vlastné názvy a začínajú v iný čas než slovenské, pretože sa riadime podľa lunárneho kalendára. Lunárny rok je približne o 11 dní kratší než solárny rok. Deň sa začína po súmraku, a nie na úsvite. To napríklad znamená, že pondelok sa začína už v nedeľu večer hneď po západe slnka. Ramadán je v poradí deviaty mesiac. Počas neho držíme pôst. Sprevádzajú vyhlásenie prípadne ukončenie ramadánu určité špecifické tradície? - Ani nie. V noci pred ramadánom pozerá každý televíziu, kde oficiálne vyhlásia jeho začiatok. Hlavne deti prežívajú túto noc vo vytržení, má pre ne nádych výnimočnosti. Nasledujúce ráno už nemôžeme nič vložiť do úst. Pôst sa končí po tridsiatich dňoch Sviatkom prerušenia pôstu (íd al-fitr), kedy sa ľudia vrhnú na nakupovanie a zháňajú nové oblečenie pre nadchádzajúce sviatky. Toto obdobie je požehnaním pre obchodníkov, obchody idú najlepšie z celého roka. Ulice moslimských miest sú plné radostného davu a všade je plno výpredajov. Ako vyzerá typický deň počas ramadánu? Aká je jeho atmosféra? - Je to takmer úplne bežný deň, len s tým rozdielom, že všetko začína ožívať s príchodom noci. Doobeda budete márne hľadať otvorené obchody. Do práce aj do školy sa napriek tomu chodiť musí, a preto tomu v niektorých štátoch prispôsobujú pracovnú dobu. Ako deti sme mali vyučovanie do dvanástej na obed alebo do pol jednej, potom nás pustili domov. Dospelým začínala pracovná doba skôr, ale skôr aj končila, aby si mohli oddýchnuť. Inak by to nezvládli. Tá pravá atmosféra však nastane po západe slnka. Podáva sa slávnostná večera, na ktorej nechýba žiadny člen rodiny. Celé je to o súdržnosti a spolupatričnosti. Príbuzní a priatelia sa chodia vzájomne navštevovať. Obdarovávajú sa drobnosťami, najčastejšie sú to sladkosti. Nezabúda sa ani na chudobných, ktorým pomáhame prostredníctvom darov alebo peňazí. Snažíme sa k sebe správať pekne a nehádať sa, pretože ramadán má hlavne duchovný rozmer. Väčšina ľudí je hore do tretej alebo štvrtej hodiny rannej, aby sa stihli tesne pred východom slnka najesť. Toto jedlo im počas ramadánu nahrádza raňajky. Niektorí si počas noci aj pospia, ale určite si nastavujú aj budík, aby sa zobudili pred svitaním a mohli tak do seba dostať ešte nejaké jedlo. Hodovanie začína s príchodom noci. Počula som, že za noc sa považuje čas, kedy sa už voľným okom nedá rozoznať biela niť od čiernej. Je to pravda? - Priznám sa, že niečo podobné počujem prvýkrát. Existujú medzi moslimami výnimky? Ľudia, ktorí ramadán dodržiavať nemusia? - Samozrejme. Oslobodené sú deti, starí a chorí ľudia či tehotné ženy. Namiesto pôstu poskytnú dobrovoľnú almužnu, ktorá sa rozdelí medzi chudobných a aspoň takýmto spôsobom sa zúčastnia ramadánu. Vôbec to nefunguje spôsobom, že by sa niekto chcel vykrútiť. Ako deti nás rodičia nútili jesť normálne cez deň, ale my sme chceli za každú cenu vydržať. Veľmi sme túžili patriť do sveta dospelých. Nevedeli sme sa dočkať veku, kedy budeme môcť dodržiavať pôst tak ako oni. Nepamätám si presne, kedy som ja osobne začala, ale myslím, že som mala okolo 16 alebo 17 rokov. Cudzinci samozrejme nie sú nútení sláviť naše sviatky. V samotnom Damasku je čisto kresťanská štvrť a nikto sa krivo nepozerá na človeka, ktorý odmietol pôst dodržiavať. Je to jeho súkromná záležitosť. Aká najsilnejšia spomienka ti utkvela v mysli v súvislosti s ramadánom? - Nikdy nezabudnem na nočnú atmosféru, keď som s kamarátkami mohla chodiť po meste a všetky obchody boli otvorené. Mesto žilo a pulzovalo, ľudia oslavovali na uliciach. Všetci sa na ramadán tešia, je jedným z najpríjemnejších mesiacov v roku. Televízie sa predháňajú, ktorá odvysiela lepší program. Svoje vysielanie pripravujú celý rok dopredu. Naposledy som bola v Sýrii počas ramadánu v zime, takže teploty boli celkom znesiteľné a pôst sa dal vydržať bez problémov. Tento rok vyšiel na skorší dátum, takže určite ľudí potrápia vyššie horúčavy. Ako je to s dodržiavaním ramadánu na Slovensku? - Dodržiavať pôst na Slovensku je dosť obtiažne, pretože pracovná doba nie je tomu prispôsobená. Skúste celý deň nejesť a nepiť a ešte aj pracovať alebo chodiť do školy. Síce, keď sa nad tým zamyslím, veľa ľudí žije hektickým životom. Naraňajkujú sa a ďalšie jedlo si dajú až večer po príchode z práce domov. Môj otec poctivo ramadán dodržiava, nechce prísť o puto, ktoré ho spája s domovom a jeho náboženstvom. My s mamou si na pôst vyhradíme pár dní, skôr symbolicky. Vzájomne sa rešpektujeme, tak ako oslavujeme každý rok ramadán, nevynecháme ani Vianoce s klasickým vianočným stromčekom a darčekmi. ZUZANA BLAHUTOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou