Obec Prašník sa nachádza na hranici Trnavského kraja. Má takmer 900 obyvateľov. Až do roku 1958 patrila k mestu Vrbové. Od tohto roku sa datuje samostatná existencia Prašníka. V minulosti bol známy najmä pätnástimi mlynmi pri potoku Holeška.
V obci vznikne centrum
Prašník patrí medzi najdlhšie obce na Slovensku. Rozkladá sa na takmer deviatich kilometroch. Preto obec nemá presne vymedzené svoje centrum. „Pripravili sme štúdiu verejných priestranstiev, kam sme zahrnuli okolie obecného úradu, škôlku so školou a nájomnú bytovku. Tento priestor zjednotíme a vysadíme tu stromovú alej, aby vznikla viditeľná časť obce – centrum,“ hovorí starostka Prašníka Zuzana Jurčová.
Podľa nej kopaniciam doteraz chýbalo. Jeho súčasťou budú aj informačné tabule, lavičky a oddychová zóna. Súčasťou týchto prác bude tiež lepšie využite priestoru pred obecným úradom. V Prašníku chcú prilákať ľudí najmä veľkými možnosťami turizmu. „Sme podhorské prostredie a máme tu zaujímavé lokality – Veľkú a malú pec. Ľudia majú možnosť si vybrať trasy podľa náročnosti,“ vysvetľuje starostka. Prašník sa tak stáva bránou do brezovsko-myjavských kopaníc. V rámci nevyužitých verejných priestranstiev plánujú v obci vybudovať zónu s cyklistickou dráhou pre deti.
„Chceme na to využiť zvyšky hliny, ktorá sa v tomto priestore nachádza.“ Medzi materskou škôlkou a základnou školou vznikne multifunkčné ihrisko a zároveň pre nájomníkov obecnej bytovky aj oddychová zóna. „Chceme zachovať tradičný ráz obce, preto sa zameriavame najmä na drevené prvky ako sú lavice z kmeňov stromov, drevené mosty a rôzne preliezky pre deti.“
Celá realizácia premeny obce však závisí od finančných možností.
Prašník žije aj folklórom
Začiatkom roka v Prašníku založili detský súbor Mlynské koliesko. Spievajú a tancujú v ňom deti, ktoré končia škôlku a žiaci z prvého stupňa základnej školy. Súčasťou ich repertoáru sú tradičné detské rečňovanky a pesničky.
„Spestrujú program na rôznych oslavách, zatiaľ len v obci, pretože ešte len začínajú,“ dopĺňa starostka. Ženy z Prašníka sa stretávajú v spevokole, ktorý nenadväzuje na žiadnu tradíciu. V súčasnosti nacvičujú program k vianočným sviatkom. V minulosti fungovalo v obci aj ochotnícke divadlo, ktoré pre vyťaženosť hercov zaniklo. Starostka však verí, že svoju činnosť opäť obnovia. V pláne je založiť klub, v ktorom by dostali možnosť prezentovať sa aj dôchodcovia. „V lete sa stretávajú vonku pri prácach, ale na jeseň a v zime už takúto možnosť nemajú. Týmto spôsobom by sme nahradili chýbajúcu Jednotu dôchodcov,“ pripomína Jurčová.
Veľké úspechy zbierajú miestni hasiči na rôznych súťažiach. Zapájajú sa nielen do požiarnej činnosti, ale pomáhajú aj pri kultúrnych podujatiach a bežných prácach.
Čo bude so školou?
Obec zápasí s nízkym počtom žiakov na základnej škole. Väčšina detí navštevuje školu vo Vrbovom. „Budeme musieť zvážiť, či školu nezatvoríme. Ide o obrovskú budovu, ktorá je nevyužitá,“ hovorí starostka.
Za jedno z riešení považuje založenie krúžkov pre školopovinné deti. Šachový, počítačový či aerobik by mohli prilákať nielen deti, ale aj dospelých. Miestnosti školy chcú takisto požiť pre výučbu cudzích jazykov. Škola má vlastnú telocvičňu a obec plánuje pripraviť jej využívanie širokou verejnosťou.
„Inou možnosťou je presunúť žiakov do inej, menšej budovy. Podobne nám funguje škôlka. Všetko však treba dôkladne zvážiť, pretože iba školské krúžky by pre využitie budovy nestačili,“ dodáva Jurčová. Budova školy by sa dala využívať ako zdravotnícke zariadenie alebo opatrovateľská služba pre ľudí v dôchodkovom veku.
Smerovanie obce v budúcnosti
Prašníku zatiaľ chýba územný i strategický plán rozvoja obce. „Musíme nájsť presné smerovanie, k čomu chceme dospieť. Máme silný potenciál – krásne prostredie vhodné pre oddych,“ pripomína starostka. Nevýhodou obce ale je, že stále nie je plynofikovaná. Ľudia zatiaľ využívajú buď elektrické kúrenie, alebo spaľujú drevo či uhlie. „Obec má v kultúrnom dome kotolňu, podobná je v škole a nájomnej bytovke. To zvyšuje náklady, pretože musíme zadovážiť drevo, spracovať ho pre kúrenie,“ hovorí.
Plyn pre obec je prioritou, no možnosti realizácie sú podľa starostky veľmi obmedzené. „Vzdialenosti medzi domami sú veľmi veľké, ale chceme ho potiahnuť aspoň do miest, kam sa dá. Ľudia sa neustále dožadujú plynofikácie.“ Podobný problém majú aj s odkanalizovaním obce. Klasický spôsob je v rázovitom teréne Prašníka nemožný. Starostka zamýšľala vybudovať koreňovú kanalizáciu. Problém by však vznikol, ak by počas horúceho leta vyschol potok. „Preto asi pristúpime ku kroku, kedy každý obyvateľ bude musieť mať vlastnú malú čističku odpadových vôd.“
Tieto problémy sú aj príčinou, prečo v obci zatiaľ neuvažujú o výstavbe ďalších bytoviek. V budúcnosti však zamýšľajú vybudovať domov dôchodcov. Zatiaľ hľadajú investora pre tento projekt.
RASŤO PIOVARČI
